Založ si blog

Mesto XXI (4)

„Chodíte na univerzitu alebo študujete?“
Doktor Belbo
Foucaultovo kyvadlo, U. Eco
 
Redaktor vydavateľstva Bagal (Deflačný vesmír, 22. storočie) William Cortéz pokračuje v rozhovore s pánom Júliusom Huxleym, ktorý vlastní patent v rozvoji technológií na potlačovanie snov.
 
„Pán Huxley, teda Július, v obchodnom centre ste sa hrali na záchranné koleso, takže ste sa rozhodli ísť na dovolenku k moru s vorvaňom?“
„Nie celkom. Meškal som na prednášku o dýchaní živočíchov a ako prašivý študent na vysokoškolskej dovolenke do poslednej minúty som ju preležal v lese drevených lavíc a stolov. Na záver nás profesor poučil o dovolenke na druhú mocninu. Áno, dovolenka v rámci dovolenky bola v našom vesmíre možná, už ste počuli o Erasmus študentoch? Nie? Nenáročný flirt, nadávky a dostatok tekutín pre jednu osobu, bezstarostné konverzácie za pár kreditov boli dosť populárne. Prines mi ešte šálku s nápojom bez entropie,“ požiadal Július robota, keď mi položil na konferenčný stolík pohár koly. Zapálil si ďalšiu elektronickú cigaretu.
Sucho som zakašľal a Július sa ma opýtal, či som alergický na dym. „Kedy ste sa naposledy s niekým stretli? Ako môžu ľudia znášať nijaký fyzický kontakt?“
Rýchlo som ho opravil: „Patrím medzi tých, ktorí sa nestránia osobnému kontaktu, nebránim sa tomu, ale máte pravdu, trochu mi vadí ten dym.“
Július lojálne odložil cigaretu a vzal si žuvačku. „Takže na študentský pobyt v Taliansku som si zbalil gumené sifóny v tvare kačičiek. Nemal som dlhú výdrž v plávaní.“
„Počkajte… Naozaj to boli sifóny?“ Táto chvíľa zarazila všetky prítomné senzory a periférne som postrehol, ako mucha na rímse zdúpnela a pomaly otočila hlavu smerom k nám.
„Určite, William, prečo sa pýtate?“ presviedčal ma Július, no akosi sa mu to nepodarilo.
„Lebo považovať kačičku za sifón je neobvyklé pochopenie výrobku,“ rozpačito som zamrmlal.
„A prečo by sme nemohli považovať sifón za kačičku?!“ pošúchal si Július temeno. „Ja som myslel, že balím sifóny v tvare kačičiek. Vy to máte nejako prekrútené. Práve som vás odhalil. William, vy zbierate kačičky v tvare sifónov!“
Jeho ukazovák mieril rovno na mňa. „Nie, určite nie!“ zdesene som vykríkol. Musím potlačiť novinársku pýchu a pokorne pred čitateľmi priznať, že som si vtedy spomenul na to, ako som do kufra zabalil niečo, čo sa dosť podobalo na zakrivenú žltú trubicu s červeným zobákom na jednom konci. Očervenel som a považoval som za nanajvýš netaktné, keď sa Július víťazoslávne usmial. Môj hlas ochladol a sprísnel na päťhviezdičkového novinára, keď som ho vyzval, aby bližšie predstavil jeho zámery s výletom do Talianska.
„Fabriano, Castelraimondo, Camerino… Skotúľal som sa na juh, kde sa hrubé tyčky strkali do tenkých dierok a zástrčky sa v celku vrátane niekoľkých kachličiek strhávali. Tanečníci si varili mäso, nehovorím, že bolo po polnoci, ale bolo. Passaiglia, passada, a podobné chvaty ma naučili. Camerino bola dedina na malom vŕšku a obklopovali ho znamenité hory, už len z toho dôvodu malo svoje čaro holiť sa o štvrtej ráno pri rádiu. Keď odišli tanečníci do Benátok s novými karnevalovými maskami, nahlásil som sa ako nájomník virtuálneho sveta, bezplatne… Internetu a samote som sa srdečne potešil.“
„Avšak toto nebolo tým najzaujímavejším počas pobytu v Taliansku,“ prerušil som ho.
„Pravdaže bolo, študent predsa vždy venuje najviac času tomu, čo je najmenej užitočné. Tak dobre, William, nečakal som dlho a poklopkal som po pleci Trinity na maškarnej oslave. Vtedy som bol stredobodom pozornosti ako cudzinec a preto som nemohol na príťažlivú Trinity viac pomyslieť. Cez nočnú sprchu známostí a masiek som úplne na ňu zabudol a pri opúšťaní podniku ma udrel jej vyčítavý pohľad. Už som zistil, že mi začal v európskej čižme vínový život. Sí.“
Júliusov život sa však zo začiatku nepodobal na ružové víno. Kým sa adaptoval, vyčítal si veľa nepodarených javov. „Odopieral som si pôžitky a okolie žilo otázkou why not. Zametal som paličkami zvyšky čínskej večere, keď sa iní párili.“ Situácia sa zmenila po získaní prvých kreditov. Po záverečnom teste oslavovali so známou talianskou speváčkou Nannini, tešili sa a prižmurovali oči od rozkoše. Július zrazu viedol dolce vita. Čítal desiatky ponúk virtuálnych priateľstiev a sťažnosti od Chiary, Belly a Gaii, lebo im zlomil srdce, pri tom jedol orieškové syry, kung pao, lámal si zuby na panini a ochutnal indické korenie, pastu s tuniakom a francúzsky koláč, ktorý sa volal žsržž. Nových, veselých a milých priateľov kvôli zložitým talianskym menám prezýval brokolicou, zvončekom, zákuskom a Demokratom1. Július s priateľmi sa po úspešnom kurze taliančiny naplno odviazali a ako sa priznal, mali polnočný rozhovor s miestnou carabinieri. Chlácholil ich, aby neboli smutní, že sú v službe. Rozišli sa v úsmevoch, lenže upomienka na seba nepočkala a onedlho ju carabinieri položili na stôl jeho koordinátorky.
„Učiteľ taliančiny ma hodil autom k Fiorele.“
Zostal som očarený.
Július mávol rukou. „Ó, veru, kedysi boli prejavy ľudskosti výraznejšie než dnes. Asimovove predpovede2 o stretnutiach sa naplnili. V Deflačnom vesmíre sa štítime osobného kontaktu, no čo mám ja do toho hovoriť, keď roky odmietam žiť vonku a iba z novín sa dozvedám, čo ľudia vyvádzajú.“
„Ako Fiorela reagovala?“
„No,“ povzdychol si Július, „najprv som si na ňu počkal. Úradosféra v Italia bella bola odlišná od tej v krajine, kde som sa narodil. Mali by ste tento údaj mať.“
„Áno, pochádzate z európskeho štátu Slovensko.“
„Tak tam sme mali frflavé fúrie, vyučené na hysterické karate, ale v Taliansku prúdil v krvi úradníkov všetok vesmírny čas. Ak vám po ciao povedali uno momento, znamenalo to v preklade momentík.“
„To mi došlo.“
„Nie, ešte vám to nedošlo,“ prísne namietol Július. „Došlo vám to až po tridsiatich ôsmich minútach čakania. Po schodoch chodili ľudia hore dolu a viedli rozhovor s Fiorelou. Zdvorilosť teda nebola tou stránkou, ktorú by som v Taliansku očakával, ale nikto si nič z toho nerobil. Moja koordinátorka, ktorá pestovala medzinárodné vzťahy, ma pozdravila, popýtala sa, ako sa mi tu páči, vyplnila papiere a arrivederci. Ktovie, čo spravila s upomienkou… Všetci na mňa pokrikovali signole, signole a presviedčali ma, že najdôležitejšie je, aby som tu bol šťastný a oni skutočne robili všetko preto.“ Július sa roztiahol na gauči a široko sa usmial. „Preto sa vás pýtam: bol dôvod po tom všetkom hnevať sa pre ich vesmírny čas?“
 
Pokračovanie nabudúce. Tento článok s rozhovorom, ktorý ste našli na Smetisku snov, spracovalo novinárske vydavateľstvo Bagal. Rozhovor pripravil redaktor veľkých kvalít William Cortéz. Všetky práva vyhradené na Smetisku snov.
 
1. Demokratom = Július mal na mysli starogréckeho filozofa Demokrita z Abdér
2. Asimovove predpovede = americký spisovateľ Asimov píše o spôsobe kontaktu medzi ľuďmi v sci-fi diele Vo vesmíre niekto vraždí (The Naked Sun), ľudia sa štítili osobného kontaktu

Imaginačná terapia

16.11.2016

„Kolik lidí je nemocných, protože nemá na práci nic zajímavého, jejich život je plochý a jednotvárný, poněvadž nemají naději...“ P. Janet, pater magnus vedeckej psychoterapie Nádej viac »

Čas a jeho vnímanie

11.05.2016

„zabudnuteľnému priateľovi Muškinovi,“ čítali sme. Čas zotrel predponu Ne a opravil ľudskú lož. (Na cintoríne; Humoresky – A. P. Čechov) To nie je koniec. Náš svet nie je výsledkom, viac »

Potreba v slovách a veciach

20.02.2016

Ak je čitateľ ochotný prijať nové pravidlá knihy, tieto pravidlá nadobudnú vyšší význam v ďalších knihách od toho istého autora, čitateľ si buduje k nemu dôveru, až kým si na záver viac »

harabin

Na Harabinove výroky si posvieti etická komisia

18.12.2017 17:42

Súdna rada SR tak vyhovela žiadosti ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd).

jaslovske bohunice, jadrova elektraren

Vlády sa menia, zásadná agenda ostáva. Nový rakúsky kabinet trvá na bezjadrovej politike

18.12.2017 17:40

Alpská krajina nebude s novou vládou meniť svoju politiku, ktorá odmieta získavanie energie štiepením jadra.

Sebastian Kurz, Heinz–Christian Strache

Rakúsko oživuje spor okolo Južného Tirolska

18.12.2017 17:24

Protesty na talianskej politickej scéne vyvolala snaha nového rakúskeho kabinetu umožniť niektorým obyvateľom Južného Tirolska získať rakúske občianstvo.

Škótsko, požiar

Pri požiari hotela v Škótsku zahynuli dvaja hostia

18.12.2017 17:19

Požiar si vyžiadal evakuáciu 200 ďalších hostí.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 46
Celková čítanosť: 51974x
Priemerná čítanosť článkov: 1130x

Autor blogu

Kategórie