Pre všetkých mužov a ženy s titulom a bez neho, pre susedky so šatôčkami na hlavách a krumpľami v lone, pre úchylov šepkajúcich o kreatívnych kombináciách krásy s rozumom v jednom súlade do uška dospelej slečny, pre antihokejových fandov, ako aj pre východniarskych (anti)fanatikov. Bohužiaľ, nevhodné pre mladé ratolesti, ktoré nariekajú za tabletom ;-(
V autobuse dve slečny cestujúce do školy:
„Joj, vieš čo, také fasa jablká som kúpila, pozri sa…“ Šuch, šuch, taštička.
„Vau, tie sú krásne…“
„Héj, a za dobrú cenu…“
„Hej, ta ja mám, tuším banán v taške.“
„Hej, som si dala už dve a otcovi som dala, no nevedel si vynachváliť.“
„Fakt? No hej, ta dakedy vyjde, že majú aj dobré akcie.“
„Zjedol tri a ja jedno.“
„Tiež rozmýšľam, že si kúpim dáke. Jutre.“
„Ešte mi zostali tri.“
„Ja si asi zájdem niekam po prednáške.“
„Hej, ta nie vždy majú takú dobrú akciu.“ Šuch, šuch, taštička.
„To fakt dobrá akcia.“
„Veď hovorím, takú plnú tašku som si ich kúpila!“
„A naozaj, ty fakt, sú krásne. Keď uvidím, kúpim.“
„Treba hneď brať. Dám si ešte jednu pred prednáškou.“
„Joj, ta už nebudem viac slepá v obchode…“
„Ta len treba kukať dobre.“ Šuch, šuch, taštička.
„Joj, minule také jablká otrasné mali, nevedela som, čo vybrať…“
Aj vás to prestáva baviť? Pretočíme, preskočíme jablkovú vojnu a pustíme si keksíkovú.
„Dala by som si niečo sladké, kuknem, čo tu mám?!“ Šuch, šuch, batôžtek.
„Aj ja by som si dala, ale nemám nič.“ (Tá s jablkami za dobrú akciu)
„Jáj, čakaj, hrabe sa… a mám dačo…“
„A čo?“
„Chceš? Však daj si, ti dám?“
„To je sladké? Jáj, to je Lila? Tu nie.“
„Ale však daj si….“
„Á, ta nie, lebo to nemám rada.“
„Fakt si nedáš?“
„Nie, fakt diky.“
„Ta dám si ja?“
„Však si daj kľudne.“
„Alebo počkám po prednáške?“
„Ta deň ešte dlhý.“
„Dám potom, veru, ešte je deň pred nami.“
Chichot.
„A nevieš, dokedy je Mesko otvorené?“
„Ta asi od deviatej do štvrtej večer.“
„Hej?“
„Hej.“
„Hej, do večera?“
„Hej, do večera.“
„Bo asi zájdem tam.“
„Hej? Chceš ísť tam?“
„Ta hej, asi pred prednáškou ešte.“
„A to stíhaš?“
„No určite, však koľko je? Ani deväť, času dosť.“
„Fakt ta chceš zájsť?“
„No hej, chcem, ty nie?“
„Jaj, ty si myslela, že pôjdeme spolu? No neviem, nechce sa mi veľmi.“
„A veď to stíhame.“
„Ta neviem. Uvidím.“
„Však pooď.“
„A ta neviem, ta dobre, keď ideš, pôjdem už s tebou.“
„No rozmysli si to ešte…“
„No pôjdem.“
„Však to je na tebe.“
Vrrrr…
Kapitola z nášho sveta a pointu nečakajte, pointa nejestvuje v learicy (s výnimkou vyberania z bankomatu). A tobôž nie ráno do práce/školy, v politike a v osadách, pri pive a na dámskych jazdách.