Seriál Zo života v bunke
Kapitola Bunková bezpečnosť (skratka BuB)
BuB predstavuje politickú tajnú službu Ministerstva Jadra, v ktorej príslušníci sa nazývajú bubáci. Tvoria neoficiálnu a vysoko dynamickú zložku vnútrobunkovej komunikácie (tzv. bunkovej signalizácie), ktorá plní funkciu prenosu často citlivých informácií až do bunkového jadra. Zdroj: Cytopédia (V odbornej literatúre na úrovni nič netušiacich mnohobunkových organizmov ich nájdeme pod vznešenejším názvom signálne molekuly. Láskavý pohľad týchto organizmov na bubákov vzbudzuje na Ministerstve Jadra súcit.)
Kedysi dávno, dnes a aj zajtra, v Mliečnej galaxii, na planéte Zem, istý študent chľastá kávu… a v bunke prebieha svižná komunikácia, molekuly si odovzdávajú informácie, prenášajú ich a konečným cieľom je väčšinou bunkové jadro, kde členovia Ministerstva Jadra – gény – sa rozhodujú podľa novej informácie, či sa niektoré z nich pustia do aktivity. „Hej, čau. Cez bránu (pozn. cytoplazmatickú membránu) práve prechádzajú molekuly kofeínu!“ kričí jedna signálna molekula na druhú. „Tak? Ktorou cestou sa vyberieme žalovať?“ pýta sa druhá.
„Popri lyzozómoch?“
„Hmm, tam je veľa vačkov, mohli by som do nich naraziť a zagebriť sa.“
„Á, čo! V práci nás aj tak považujú za svine!“
Rehot dvoch veselých signálnych molekúl proteínovej povahy počul ďalší proteín z veľkej skupiny G-proteínov. „Čo sa tu chichocete? Aby vám aminokyseliny neodpadli. Choďte už, lebo nás ten kofeín zabrzdí v bunkovom cykle! Zase tu budú vápnikové kolapsy! Alebo spraví inú somarinu! Treba ho zmetabolizovať! Rýchlo, nech sa bunka rozhodne, ktorou cestou sa bude kofeín metabolizovať!“
Dve signálne molekuly z BuB zdúchli, predierali sa pomedzi vačky s nákladom, ktoré sa ťahali k cytoplazmatickej membráne alebo k nejakej organele vyhodiť svoj obsah a nechať podpísať potvrdenku o prevzatí zásielky z továrne GA, a. s. (Golgiho aparát). Jedna molekula šepce druhej: „Dovápnika aj s ním. Tomu proteínu sa dobre rozkazuje, keď je v inaktívnom stave a tvrdne na jednom mieste, že?“
„Hej, presne. Iba sa ako hady kĺžu po bráne, nemusia prekonávať toľko prekážok! Géčka sú protivné, nemám ich rád.“ Priblížili sa k ďalšiemu bubáku, ktorý to počul a povedal im: „To je infoška, ktorú mám posunúť do jadra? Že nemáš rád Géčka?“
„Dovápnika, jasné, že nie. Kafíčko sem valcuje, videli sme to na vlastné uhlíky.“
„Ókej. Géčka sú protivné, lebo ich kafíčko blokuje?“
Signálne molekuly pokrčili polypeptidovými ramenami. „Ja som počul na istotu, že blokujú ípetrojky,“ prezradil jeden z nich. (pozn. IP3 je fosfoinozitoltrifosfát a vystupuje ako sekundárny posol).
Ešte tichšie sa ozval proteín, ktorý túto informáciu spracoval: „Ak to uvidíš naozaj, príď povedať. V každom prípade posuniem to ďalej, na Ministerstve nech to radšej vedia. Zbohom!“
„Zbohom, zbohom. Tak. To budú vyššie odmeny!“ Proteínové jednotky BuB sa svorne vracali na svoje miesta a rozhodli sa pre skratku popod mikrotubulu, na ktorom premávali motorové proteíny s nákladmi spoločnosti GA, a. s.
Takto sa informácie prichádzajúce z vonkajšieho prostredia presúvajú z molekuly na molekulu, niektoré vystupujú ako bubáci, možno nabudúce si prečítame o SBBSkároch zo Súkromnej bunkovej bezpečnostnej služby, ktorí vyhadzujú z bunky rôzne nežiaduce molekuly.
Život v bunke beží ďalej. Bunke skrátka nič neunikne. A ak ju aj nejaká informácia prekvapí, po čase to tak už nemusí byť, pretože nové genetické dopisy budúcim generáciám sa bezpečne zdedia. Povráva sa, že na úrovni mnohobunkových organizmov sú takými dopismi knihy, ktoré odkazujú budúcim generáciám, aby neboli prekvapení. Či to má účinok, už na Ministerstve Jadra nevedia.