Založ si blog

Ruské perly I.

Dve metropoly Ruska, Moskva a Petrohrad sú na turistov pripravené. Pravdepodobne vysoké percento Slovákov zažije viac, než očakáva. Ak som si myslela, že máme čo doháňať, aby sme sa správaním vyrovnali aspoň Angličanom (lebo na Američanov nikdy nedotiahneme), tak na Rusov isto nedorastieme, to sa skôr „nabiflíme“ byť milými a usmievavými presne ako plytkí, ale stále pozitívne naladení Američania, ale vedzte, že aj to je lepšie než naša povestná „náladovosť“ a nevraživosť.

 

Ochota

Jasná vec, po prílete a jazde autobusom do Petrohradu som mala problém dostať sa na konkrétnu adresu. Bábuška mala v sebe energie na rozdávanie. Jej šikovná vnučka vedela po anglicky, tak sme sa nejako dorozumeli, stiahli ma so sebou na eskalátor a nasadli sme do petrohradského metra. Vnučka síce vyšla o zástavku skôr, ale predtým rýchlo po rusky spravila dohodu s bábuškou, a mne by teda nenapadlo, že sa ich pomoc nájsť adresu môjho ubytovania rozrastie z rozmerov Luxemburska na rozmer Ruska. Bábuška mi nielenže celou cestou ťahala „cabbine“ kufor v hustom daždi po husto zaľudnenom Petrohrade, stihla si aj vyliať vodu z topánky, ale doslova ma „odovzdala“ na recepciu a pre istotu mi nechala číslo na seba.

Po pár dňoch v Petrohrade som sa veľkolepo vychystala na výlet do Petergofu. Čakalo ma skvelé stretnutie s dobrodružnou Petrohradčankou, s ktorou sme sa poznali v San Franciscu. Prišiel ten čas, a Marína zrazu nikde. Veľa sme si písali, bola som presvedčená o tom, že sme sa sekli v bode stretnutia a niekde čaká, ale stanica je ako inak veľká. Po pol hodine ma prepadla hystéria, snaha pracovníkov v metre bola, ale nebolo tam wi-fi, aby som mohla Maríne napísať aspoň na sociálnu sieť. Do desiatich minút som už kvílila v kaviarni, a pomohol mi mladučký geroj. Jeho šéfka ho dokonca pustila von a šli sme do metra. Adrenalín mi stúpol, Marína totiž písala, že počká ešte 10 minút a pôjde preč. A tak po hodinovej trýzni to nakoniec vďaka nemu dobre dopadlo a ja si musím kúpiť nový mobil…

Moskva. Hneď v prvý deň som trielila za mojím obľúbeným spisovateľom. Novodevečinský cintorín je preslávený viac, než som si myslela, chodí tam množstvo ľudí vzdávať hold, či modliť sa za svojich obľúbencov. Obľúbencov ako Treťjakov, Majakovský… a ten môj N. V. Gogoľ. Do Novodevečinského kláštora zavierali neposlušné a klebetné šľachtičné a príbuzné cárov. Zase som sa ocitla na veľkom priestore, ani po hodine som slušného Gogoľa nevedela nájsť. Ľudia mi aj chceli pomôcť, ale cintorín je skrátka výzva pre nás živých. Cez dlhú uličku sa už kričalo po rusky, kohože „devuška“ hľadá, takže úlohy turistického sprievodcu po stopách spisovateľov spravil mne a jednému páriku jeden skvelý a na mol veselý Sibírčan. Mimochodom, fanúšik Majakovského. Keď som videla, ako sa pomodlil rusky pred jeho hrobkou, rýchlo som sa ku Gogoľovi vrátila a poďakovala mu aj za zážitok so Sibírčanmi. Po nájdení hrobky totiž padli slzy a jeden zo skupinky vytiahol ploskačku, chvíľu som si ju trasľavou rukou držala pri sebe. Všetko dopadlo viac než „charašo“. Kvalitná saláma, pár prehodených slov od okoloidúceho turistu, domáca atmosféra… pomaly sme sa presunuli k Bulgakovovi, Čechovovi, Alexejovi Tolstojovi…

Takže ak sa vyberiete do Ruska, predpokladám, že tieto dve miesta nie sú jedinými, v ktorých vás Rus jednoducho nenechá v štichu! Pripravte sa na špeciálne zážitky.

 

Čistota a kvety

Ešte mám v živej pamäti neznámu planétu, na ktorej som sa ocitla a žila na nej pár mesiacov. Niesla názov Holandsko a mala som dojem, že každý centimeter krajiny je úhľadne vyrovnaný ako pokrčený cm na košeli. Petrohrad akoby sa „pral“ v pravidelných intervaloch. Áno, vždy sa nájdu časti, ktoré sa nestíhajú upratať, no je obdivuhodné, že na 5 miliónové mesto je prakticky 90 % v stave neuveriteľnej čistoty a úhľadnosti. Nepamätám si jedinú budovu okrášlenú sprejmi. Petrohrad rozkvitá rovnako ako Barcelona. Pestované kvety nájdete ešte aj na obyčajnej ceste z letiska Pulkovo do mesta (autobusom za 80 rubľov). Moskve sú pri Červenom námestí v obyčajnej obchodnej ulici úchvatné patchwork koberce kvetov, kde by ste čakali pár kvetináčov vo výklenku. Samozrejme, každá socha má vlastnú kvetinovú záhradku a musím povedať, že v oboch mestách som videla asi najväčší počet sôch vôbec, akoby Rusko nechcelo zabudnúť na nikoho.

 

 

Strava

Bezpochyby najlepšia kuchyňa na svete je v Rusku. Týka sa to aj Ukrajiny, ale v Rusku som prakticky na každom kroku nemala problém sa výborne najesť, dať si croissant (chuťovo na zbláznenie, možno ich po dopečení letecky prenášajú z Francúzska), osviežiť sa kávou „Americano“ (existuje small a big, pýtala som small a porcia bola ako pre Hagrida), dať si polievočku a za prijateľné ceny. Smutnou správou je, že nielen doprava MHD, ale aj strava je v dvoch metropolách lacnejšia než v dvoch najväčších metropolách na Slovensku. Pokiaľ ste sa nerozhodli najesť sa na Nevskom prospekte, aj keď tiež to neplatí na 100%, kto je trpezlivý, nájde aj v preslávenom Starom Arbate výbornú kuchyňu za výborné ceny. Podstatné je, že mestá servírujú množstvo reštaurácií a kaviarní, kde sa dá najesť a takmer každý deň som mala teplé jedlo, čo ani doma nepraktizujem. Boršč, kaviár, soljanka, Napoleonov koláč, pelmeni, bliny so sladkou aj mäsovou plnkou, Stroganoff, ryžová kaša či páročky na hoteli, mne táto kuchyňa je blízka, riady som umývať nemusela a tak som si poriadne užila ruskú kuchyňu. Milujem McDonald a Rusko nesklamalo ani v ňom. Nielenže mali v ponuke okrem štandardných chutí aj malinový milkshake, za 19 rubľov (cca 26 centov) sa dala kúpiť točená mliečna zmrzlina s obsahom asi dvoch porcií našej zmrzliny za 1.20… Niekde dokonca za jednu kôpku pýtajú u nás euro. Zmrzku, ktorá skutočne chutila po mlieku a nie vode, si v obchodnom centre nosil v ruke pomaly každý druhý.

 

 

Kedysi som čítala, že Moskva patrí medzi najdrahšie mestá na svete. Veľmi zlá informácia. Človek sa nemôže spoľahnúť na jednu vetu, musí si ju ešte overiť niekoľkokrát. Kto má na to čas? Keby som to bola vedela, do Ruska idem skôr. Nebavme sa tu o platoch, ale o potrebnej informácii budúcich cestovateľov. Pre predstavu: v Rotterdame som zaplatila za trojhodinový lístok na MHD 7 euro v roku 2011. V súčasnosti som zaplatila v Moskve cca 480 rubľov (t.j. 6 eur a 60 centov) a na koľko hodín? Na 72. Tri dni som si mohla užívať Moskvu a jej pravdepodobne najväčšie metro na svete. O doprave a viac nabudúceJ

Povedali mi „na siedmu ráno“, a počula som „Syndróm dráždivého hrubého čreva“

24.09.2019

Brečtan a jemu podobné ťahavé rastliny rastú na náhrobných kameňoch. Stačia im dva roky na to, aby sa zahryzli do kameňa a neodstráni ich ani motorová píla. Hrubé konáre sa obkrúcajú okolo viac »

Ruská identita

18.08.2019

Sú dva hlavné dôvody, prečo som navštívila Rusko. Prvý je, že pár rokov dozadu som sa začítala do kníh od Dostojevského. Nezačalo to dobre, Netočka Nezvanovová bola nudná ako šnúrka viac »

Ruské perly II.

14.08.2019

Šťastlivci, ktorí ešte necestovali metrom, mohli by si ako prvé vyskúšať to moskovské. Jedno z najvyťaženejších je práve v Moskve (a asi aj najväčšie na svete), len stanice ako Alexandrovský viac »

Graf, ekonomika

Analytik o rozpočte: Vláda si chce udržať priazeň u svojich zamestnancov

15.10.2019 12:00

Návrh rozpočtu považuje analytik Boris Tomčiak za realistický. Výsledok však bude podľa neho závisieť najmä od kondície európskej ekonomiky.

mince, sereď

Seredský poklad ukázali iba na pár hodín

15.10.2019 12:00

Na jeden z najvzácnejších slovenských numizmatických nálezov natrafili bagristi v roku 1975 pri výstavbe sídliska.

prváci, škola

Učitelia, školníci aj upratovačky si prilepšia

15.10.2019 11:30

Platy učiteľov porastú. Do škôl by na budúci rok malo poputovať viac ako dve miliardy eur, teda o 220 miliónov viac, ako mal rezort k dispozícii na tento rok.

Andrea Kalavská

Kalavská zopakovala, že tender na záchranky sa nedá zrušiť, pripravuje novelu

15.10.2019 11:25

Dôvodom pochybností okolo tendra sú informácie o prepojeniach členov výberovej komisie na najúspešnejšiu firmu.