Slnko a prímorský vzduch rozprávali o jednom ráne v Petrohrade. Všetko sa pobralo do cieľa, alebo stálo na mieste a spievalo pre radosť. Inak bola sobota tichá. Metro ma vypľulo na ulicu. A tam som uvidela to slnko. Sedelo na vozíku, bez lúčov, ktoré by mu pomáhali vyskočiť na vrcholky stromov. Nebolo preto smutné, naopak, s privretými očami sedelo na vozíku, slnečná […]
Pokračovanie článku