zipporah

Highlight 1: Doprava

Rachotiaci starý autobus s blikotajúcimi obrázkami Budhu, plyšovým tyrkysovým poťahom a množstvom farbistých ozdôb, umelých kvetov, plyšových hračiek, pružín a jednej hompáľajúcej sa Rubikovej kocky predstavuje štandardne vybavenú pojazdnú diskotéku s repertoárom indických pesničiek na ostrove Srí Lanka. Disku preruší iba ak ďalší mobilný spevák s mikrofónom, ktorý skočí do autobusu zarobiť si spevom. Už je na ľuďoch, ako ocenia jeho výkon. Celý autobus nadskakuje v hlasitej hudbe, hračky a plyš veselo poskakujú, vodič podľa len jemu známych motivácií vytrubuje, pridáva plyn, predbieha, brzdí, že vám hlava odletí pekne napred k nemu… Nesadajte si na miesta za vodičom, môžu vás vyhnať prichodiaci mnísi s notebookmi. Jazda srílanským autobusom je zážitok ako aj jazda vlakom a odporúčam to ako povinnú jazdu minimálne dva tri razy počas pobytu. Lístky sú prakticky zdarma. Pre predstavu, z Kolomba do Habarany som platila 780 rupií (asi 2 eurá a pár centov), autobus číslo 48 (alebo 49) z hlavnej autobusovej stanice v Kolombe, trvanie cesty takmer 5 hodín. Nespoliehajte sa však na rozpisy časov odchodov autobusov, ktoré nájdete na internete; ak píšu, že autobus odchádza o ôsmej, neznamená to, že naozaj odchádza o ôsmej. Môže odísť aj o 15 minút skôr, alebo neskôr. Ďalšiu jazdu som absolvovala z Galle do Kolomba, tá sa oplatí, môžete pozorovať krásne pláže, vystúpiť hocikedy na luxusné a opustené piesočnaté pláže s palmami, ktoré budú patriť iba vám. Pokiaľ by som znovu šla na Srí Lanku, rozhodne by som zvolila tieto pláže miesto frekventovaných destinácií ako je Hikkaduwa či Mirrisa. Z Galle do Mirissy (prípadne Matara) ponúka autobus tiež pôžitok. Z Kolomba do Galle som už šla klimatizovaným, modernejším autobusom, ale jeho jedinou výhodou je rýchlosť, nič viac. Srandovné je voziť sa aj v rámci Kolomba a mnohí vyberači peňazí za cestu sú zhovievaví, autobus zastaví, nemusíte vyskočiť z bežiaceho autobusu 😀 V autobuse odporúčam vždy sedieť a ak stojíte, poriadne sa držať. Cestovanie vlakom je najlepšie v druhej triede, okná si viete otvoriť, na strope sa krútia ventilátory a najlepšie sú otvorené dvere, z ktorých viete vykukovať, robiť si fotky, započúvať sa do pravidelného rachotu, zdraviť pasúce sa kravy, hulákať na bežiace kravy popri bežiacom vlaku, prípadne sa kolísať z boka na bok :D, čo je podľa môjho kamaráta tancovanie a vraj si ma aj natočil 😀 Sladká vôňa krajiny, ktorá prichádza a odchádza ako srílanské pozdravy banánovníkov, paliem a kravičiek Kotmale:D, je neskutočná, rozprávková charizmatická črta tohto ostrova. Nehovoriac o prírodných scenériách a ľuďoch, ktorí vám zamávajú. Precestovala som tak vlakom trasu Kandy-Kolombo, Trincomaale-Kolombo.

Highlight 2: Hakgala Gardens

Na Srí Lanke som navštívila dve botanické záhrady, jedna kráľovská BZ pri Kandy (Peradeniya), kde som po prvýkrát mohla obdivovať opice – endemity žijúce len na tomto ostrove. Druhá botanická záhrada však vyráža dych a je rozhodne krajšia. Z niektorých zákutí sa vám až hlava zakrúti, čisté filmové scenérie z Pána prsteňov, Tarzana apod. Hakgala Botanical Garden neďaleko Nuwara Eliya má dobrú klímu, takže v nej nájdete aj naše liečivé rastliny (tymián, rozmarín, medovka, levanduľa, prípadne známe aloe), arborétum (Pán Prsteňov), ruže, ďalší druh plachých opíc, voľne pobehujúcich, ale aj tie klasické endemické potvorky, ďalej obrovské stromiská, japonskú záhradu, početné farebné listy neznámych rastlín, čajovníky, zatiaľ čo v Peradeniyi pri Kandy sa nachádza výsostne flóra tropických krajín vrátane medicínsky využívaných rastlín, ktoré sú mi totálne neznáme a väčšia zbierka orchideí než v Hakgala.

Čo vám ale určite totálne odpáli dekelt v Hakgala Gardens je časť „Fernery“, tam som musela vojsť dva razy, lebo sa mi rozum pozastavoval (nielen nad úchvatnými zvukmi prírody, ktoré vás sprevádzajú všade na ostrove). Na chvíľu som mala pocit, že som vo vysnívaných Rwenzori v Afrike, kde je niekoľkonásobne väčšia burina 😀 Ferns, alebo teda obrovitánske paprade, listiská väčšie než pomaly celé moje ja, bombové vegetačné vrcholy – apikálne meristémy väčšie ako moja päsť, to bol neskutočný pohľad. Fernery je skutočná papradia rozprávka a ja už viem, kam pošlem svoje paprade, keď ma prestanú poslúchať J Zaprisahala som sa na tom mieste, že raz si toto vypestujem! Budem mať papradie primárne meristémy veľké ako bežná hlava dospelej srílanskej endemickej opice:D Mimochodom, oku prijateľne veľké paprade viete stretnúť aj po dennom zostupe z Adamovej hory…

Highlight 3: Galle

Som mešťan, milujem mestá a kultúrne objekty ako múzeá a galérie. Srí Lanka zrovna toho neponúka veľa, ale určite by som nazrela znovu do Colombo National Museum, to je múzeum na európskej úrovni a na aké som popravde zvyknutá. Odporúčam však skočiť pozrieť Maritime museum v Kolombe, je maličké a zdarma. Podobne, Maritime museum je aj v najkrajšom meste na Srí Lanke, Galle (UNESCO). Rozhodne stojí za návštevu, samozrejme, iba jeho stará opevnená časť (Old City). Môžete si tam ovlažiť nohy v Indickom oceáne (odporúčam pokrývku hlavy). Zdržala by som sa v Galle niekoľko dní a prečesala južné miesta ako Mirissa, kde si viete skočiť na maličký fotogenický ostrovček, tieto miesta však ponúkajú omnoho viac. Prípadne sa ťahať ďalej na východ, kde sú národné parky (NP Yala s leopardmi), tie som však nenavštívila. Dažďový prales Sinharaja, situovaný viac vo vnútrozemí, mi tiež časovo nevyšiel, ale pri druhej návšteve by som ho už neobišla napriek výskytu pijavíc. Galle je strategicky veľmi výhodné a pekné miesto na dlhší pobyt a odtiaľ si zrealizovať výlety a chytanie bronzu je najlepšou voľbou v rámci celej Srí Lanky! Navyše toto mesto je pripravené na Európanov asi najlepšie. Reštaurácie aj s európskym výberom (teda nekorenisté jedlá), bary, zmenárne, suveníry, budhizmus, nič nechýba. A úsmevy Srílančanov sú samozrejmosťou.

Highlight 4: Za budhizmom

Správanie Srílančanov môže ohromiť, je to doposiaľ najväčšia spoločenská zmena, akú som zažila na cestách. Hoci v Amerike tiež badať veselú náladu, predsa len je to umelé, naučené a navyše stretnete tam aj mnoho ľudí bez nálady ako v Európe. Ak by Srílančania nemali Budhu, tak potom by som tú ich večne dobrú náladu tipovala na pravidelné dávky nejakej drogy:D Naozaj som tam zažila iba raz, že prísny policajt nás dirigoval na Adamovej hore možno pre výskyt stopy Budhu zo zlata a obrovského návalu ľudí. Ak máte radi pohyb, nepotrebujete masáže a požehnania, no predsa prahnete aj po duchovnom stretnutí sa s Budhom, tak práve Adamova hora je kľúčovým miestom na ostrove. Výstup po viac než 5000 schodoch odporúčam o druhej ráno, aby ste stihli východ slnka. Ja som šla v sezóne, takže som s Európanmi netrpezlivo predbehovala, preskakovala zábradlie a šli sme občas v protismere. Šla som bez prestávky, viac než hodinové zdržanie v rade ma takmer pripravilo o východ slnka, ale stihla som ho len tak-tak. Apropo, tento výstup je už, bohužiaľ, trochu skomercializovaný, po celej ceste vyhráva hudba, viete si zabehnúť na toaletu, kúpiť vodu, ale tá hudba na ceste za Budhom sa mi ozaj protivila…Vyjsť na Adamovu horu je podľa mňa najväčší turisticko-duchovný zážitok a dá sa vyjsť aj druhou, zrejme pokojnejšou cestou z inej strany.

V mojej knihe sa odporúčali mestá ako Kandy či Nuwara Eliya, ale mne sa zdá, že v rámci tohto ostrova len spomínané Galle a ešte spomenutá Polonnaruwa stoja za návštevu. V Kandy sa však nachádza Chrám Buddhovho zubu, múzeum o budhizme a to všetko je nutné navštíviť. Opäť som mala šťastie, lebo som možno jedna z mála, ktorá mohla ísť so Srílančanmi rovnakým vchodom do chrámu a nie vchodom pre cudzincov! Za čo môžem poďakovať môjmu zlatému šikovnému Dileepkovi. V Kandy by som sa inak dlho nezdržiavala, je hlučné a obyčajné ako Kolombo, môžete ale zájsť na kopec pozrieť 27 metrového bieleho Budhu (takmer 50 metrový je neďaleko Kolomba, smer juh).

Ďalším dôležitým budhistickým miestom je Dambulla a v nej chrám v skale, čakajú vás tam početné skopírované verzie Budhu v rôznych polohách. Dambullu viete spojiť s Polonnaruwou prípadne Anuradhapurou a nejakými safari zážitkami, alebo pokračovať k východnému pobrežiu. Logisticky najlepšie je ubytovať sa v Habarane, odtiaľ autobusom alebo tuk-tukom do spomínaných destinácií. Najkrajším budhistickým chrámom pre mňa predstavoval Gangaramaya priamo v Kolombe (neďaleko je obchodné centrum, kde sa viete schovať pred pečúcim slnkom). Tam som strávila dosť dlhý čas, poplakala som si, je tam krásne a vyskytuje sa tam asi najväčšia zbierka sošiek, sôch, zaujímavo poskladané sochy do kopca, dokonca vzadu natrafíte na tri-tyri schované starožitné automobily:D, čomu som celkom nechápala, čo tam robia:D Dojali ma zase tí ľudia, keď tam prichádzali a klaňali sa, atmosféra v Gangaramaye ma definitívne nakazila, na rozdiel od predošlých chrámov, tento je prekrásny a stále nepoznačený komerciou, tu som našla svojho Budhu, takže už mám doma 4 knihy o budhizme. Je jasné, že táto filozofia neskutočne ovplyvňuje celú auru Srílančanov, ich život, tradície, kultúra, všetko toto stojí na základoch budhizmu. A skôr či neskôr človek si uvedomí, že tá čestnosť uličníka z autobusu, láska v Dileepovej rodine, zdieľanie radosti so Srílančanmi a život v prítomnosti je výsledkom ich viery v Budhu. Gangaramaya má v mojom srdci osobité miesto, okrem toho som v tomto chráme uvidela prvého živého slona. No a pochopiteľne, návštevy iných chrámov sa nedajú porovnať s tými, ktoré som navštívila s Dileepovou rodinou.

Gangarayama Temple

Highlight 5: Vodopády

Vo vnútrozemí Srí Lanky, oblasť Kitulgala – Nuwara Eliya (ktorá ma klímu chladnú, akí sú chladní Briti, teda nečudujem sa, že je to ich koloniálne mesto), nachádzate veľké množstvo čajových plantáží, na ktorých pracujú zberačky, jazerá, hory, neskutočnú flóru… Voziť sa po serpentínach a sledovať reálnu tvár Srí Lanky je ohromným zážitkom, ktorý odporúčam, nech to stojí, čo to stojí. Bol to väčší zážitok než vidieť slony v národnom parku. Tiahli sme sa z Kolomba k miestu, kde sa točil film Most cez rieku Kwai. Potom k vodopádom Aberdeen a Laxapana sa dostanete cestou, ktorá vám môže vyraziť dych ako Fernery v Hakgala Gardens. Je to fantastická džungľa s famóznymi zvukmi srílanskej prírody. Kto je botanik v penzii ako ja, nie je o čom, toto je bezkonkurenčný zážitok na celý život. Keďže som šla cez pracovné dni, takmer nikoho som nestretla na týchto miestach. Stretla som však veľkého, dlhého a hrozne čierneho, hrozivo plaziaceho sa hada, ktorý sa ma asi zľakol (to mi vraví triezvy rozum, ale vtedy som ho nemala), kĺzal sa pár metrov odo mňa do húštia smerom k schodom, po ktorých som sa mala vrátiť nahor k autu… Všetky orgány mi popadali na tie skaly a mala som čo robiť, aby som ich pozbierala a odvážila sa ísť cez zarastené schody nazad hore. Chcela som volať môjmu vodičovi Nishantovi, nech po mňa príde. Laxapana snake falls sa mi bude navždy spájať s týmto hadiskom. Celý čas som len myslela na to, že ďalší tučný had vyletí spoza dákej skaly a bude si to šinúť rovno na mňa. Cestou nahor som už neobdivovala flóru, ale držala mobil v ruke s pripraveným číslom na Dileepu, hoci neviem, ako by mi ten vedel pomôcť, keďže bol kilometre ďaleko. Asi sa mi páčila predstava, že by vedel prvý, že ma zabil had 😀 Túlaním sa po serpentínach viete naďabiť ešte na ďalšie vodopády ako Devon falls, či St. Clair´s falls…. Tieto oblasti sú šialene fotogenické (pri väčšom šťastí vám zapózuje aj opica) a mojou náplasťou za nenavštívené Horton Plains z časových a už aj finančných dôvodov. Ako sa však poznám, skutočným dôvodom bolo to počasie verzus môj organizmus, večný boj. Viem sa dosť naštvať na seba a ísť hlava-nehlava, bez jedla, koľkokrát som bola na nohách celé dni, kým mi telo nepovedalo dosť. Lenže ako som písala v prvom blogu, najviac ma na Srí Lanke ničilo počasie. Pravdou je, že som už mlela z posledného a po Adamovej hore ísť rýchlo do Hakgala Gardens a následne navštíviť prenádherné Horton plains sa mi zdalo už ako nasadnúť na bicykel a prejsť dráhu na Alpinku = samovražda. Ako keby Budha vedel, že ich nenavštívim a podstrčil mi v Laksala obchode knihu, takže ako riekol so svojim zmyslom pre humor Dileepa: „máš o nich knihu“ 😀 Do Horton plains však choďte!

Highlight 6: Polonnaruwa

Archeologicky orientovaní ľudia majú na Srí Lanke raj. Sú tu početné miesta s ruinami miest, staré kamenné priestory bývalých chrámov ako Anuradhapura, Dambulla, Polonnaruwa, historické múzeum v Kolombe, a podľa mňa množstvo roztrúsených opustených ruín na väčšine ostrova, pretože jedno som chcela aj navštíviť neďaleko Trincomaale, lenže cesta ku kamennému Budhovi bola vo veľmi zlom stave. Poradila som sa s Dileepom, čo vidieť určite z tých menovaných miest. Viac než Anuradhapuru sa oplatí vidieť Polonnaruwu aj za tú vyššiu cenu (na rozdiel od Sigiriye), pričom Anuradhapuru si viete čeknúť aspoň formou obrazov a exponátov v národnom múzeu v Kolombe. Absolvovať Polonnaruwu je najlepšie na bicykli alebo tuk-tukom, je rozprestretá na väčšom území v objatí srílanskeho slniečka… Ten deň a návštevu som mala však výnimočnú, pretože ma sprevádzalo veľmi zlaté dievčatko. Stále sa usmievalo, vôbec sa nesťažovalo, k rozmaznanosti teda musí mať poriadne ďaleko, také odvážne dieťa som ešte nestretla. Veľa sme tiež nenarozprávali, keďže anglicky nevedelo až tak. Ale tešila sa zo mňa, skutočná detská radosť. Nejedla pol dňa, iba pila vodu. Statočne sa ma držala za ruku a pritom pokojne mohla neraz zostať a oddychovať v tieni tuk-tuku s otcom. Nie, užívali sme si Polonnaruwu ako hlavné hviezdy, pretože naozaj skoro každý na nás pozeral a pýtali sa, či je Sheshadi mojou dcérou. Plánujem jej niečo poslať zo Slovenska, no dala som jej aspoň narýchlo náramok z Čiech. Aj ona mi dala krásny darček, spomienkovú koláž fotiek a prišla sa so mnou rozlúčiť, keď som opúšťala Habaranu. Kontakt na jej tatka, Nishana pridávam tiež, odporúčam ho určite, je super: https://www.facebook.com/nishan.charaka.9

Vlastný uletený highlight 7: Na pláži Nilaveli v miestnom outfite sarí a s novou frizúrou:D

Posledný tip na srílanský zážitok je môj vlastný úlet. Nechala som sa ostrihať a presne ako v mojich predstavách o môj nový strih sa postaral vysnívaný kaderník v Nugegode, Salon Dream (https://www.facebook.com/p/Salon-Dream-100050808085632/). Šaty milujem, všetko oblečenie si kupujem za vlastné peniaze. A samozrejme, že som si chcela kúpiť sarí. Vybrala som si také slávnostnejšie a ťažšie sarí, podľa mňa sa aj preto Dileepova mamka rozhodla kúpiť mi ľahšie, pohodlnejšie a menej bijúce do očí elegantné sarí, ktoré plánujem nosievať na Slovensku počas leta. Našťastie mi napadlo riešiť topy a sukne k nim, hoci na poslednú chvíľu, takže som si za to priplatila a sľúbila som krajčírke, že jej zoženiem prácu na Slovensku 😀 Nechcem preháňať, že aj bez sarí som bola atrakciou počas celého pobytu na Srí Lanke, ale na pláži Nilaveli, tam už aj policajti čumeli a mám fotky s klasickými policajtmi, aj turistickými policajtmi (aspoň tak sa definovali). Nilaveli som chcela stoj čo stoj pozrieť, pretože je to highlight podľa knižky. Sú aj iné krásne pláže kade-tade, pravda, menej známe Nilaveli je asi krásne pre menší výskyt turistov, azúrovú vodu, palmy, myslím, že sa oplatí ísť tam skôr než do Trincomaale a radšej si nájsť ubytovanie priamo v Nilaveli. Alebo na spomenutom západnom pobreží vyskočiť na hocijakej zastávke z autobusu z Galle do Kolomba. Teda v prípade, ak chcete mať viac súkromia a nepotrebujete obsluhu a iné luxusné somariny. Aj v týchto končinách nájdete fotogenické miesta ako Red Rock etc.

Na čo upriamiť pozornosť

Na Srí Lanke pohybovať sa sám a na vlastnú päsť s výnimkou turistických miest ako Galle, Colombo, Ella… je absolútne riskantné. Je to nebezpečné vzhľadom na výskyt voľne žijúcich zvierat. Zahynul tam kedysi človek na motocykli v rámci dovolenky po náraze do slona… Slony vás vedia navštíviť vo vašom príbytku… Opice vám vedia vyraziť okná… Ani hada by som už nechcela znovu stretnúť.

Po prílete si zakúpte SIM kartu a balíček s dátami (cena za 15 giga na mesiac – cca do 4 eur). Na wi-fi môžete zabudnúť, ak chcete byť stále online, čo na ostrove podľa mňa je nevyhnutné, Dialog je dobrá voľba. Budú na vás pokrikovať iné ponuky, ale stavte na Dialog. Bez toho ani neopúšťajte letisko… V zmenárni si takisto zameňte eurá za rupie.

V budhistických chrámoch je potrebné mať zahalené kolená a ramená. Takisto, nefoťte sa s Budhom… síce sú tam občas upozornenia, že to nie je povolené (čo by ani nemuselo byť, veď je logické nefotiť sa s ním), a áno, Budha nie je čosi ako boh, ale aj tak je to fotenie akoby s Ježišom Kristom; tak znie otázka, či ste sa niekedy fotili s ukrižovaným Ježišom Kristom, hrobkou, kobkou, ALEBO len s kostolom… .-)

Žiadne naše spreje proti komárom vám nepomôžu, ešte ich pozvú k vám, oujea 😀 Skúsila by som si priniesť z domu krém s vysokým obsahom silíc, je to osvedčený odpor komárov voči mentolu a siliciam. Rozmarín, tymián je záruka pokoja. Nie však od hadov 😀

Jedlo

Čaje a korenie by som nekupovala priamo na tých plantážach, ale v obchodoch (Food City, Keels). Jedlo mi nesadlo, keďže je korenisté a aj to, čo považujú za no spicy, je v skutočnosti spicy. Ich jazyk je zvyknutý jesť odmalička korenisté jedlá, tak je to pochopiteľné. Nebyť Dileepovej mamky, asi by som zhodila ďalších desať kíl. Dokonca pre mňa navarila polievku s kurčaťom, vajíčkom a kukuricou, bola !!!výborná!!! a nie taká hustá sťa prívarok, akú sme dostali v reštaurácii. Chutila mi zelenina všeho druhu (lady fingers, banjala, dlhá fazuľka, čosi ako cícer alebo žltý hrach…), zemiaky, ryža, tá bola každý deň, no mliečna ryža u nich znamená niečo úplne iné ako u nás. Žiadny sladký dezert, ale zlepená ryža so slanou omáčkou. Ryby im môžeme závidieť, milujem ryby a všade, kam idem, ochutnávam mlieko a ryby. No ale takú rybu ako na Srí Lanke som ešte nejedla. Skutočné, no plastic, husté mäso porovnateľné s bravčovým. Naše rybie mäso ako keby obsahovalo veľmi veľa vody, rovnako aj v Barcelone či Istanbule, Amerike… Rybu na Srí Lanke by som na 100% ochutnala! Takisto ovocie, mini banániky, ktoré vo všeobecnosti nemôžem jesť, ale tieto áno, božskú papáju, mango, či ananás alebo ten kokos… odporúčam mliečne koktejly z tohto ovocia, v Galle vám pripravia najlepší koktejl papája či mango na svete a hlavne reálny, počujete, ako vám ho pripravujú, adresa reštaurácie, kde vám takisto pripravia aj nekorenisté výborné jedlo: Fort Inn Guest House And Restaurant, 31 Pedlar Street, Galle 80000 Sri Lanka. Kokosové placky, snack z kreviet, to sú dobroty, ale najväčšou dobrotou pre mňa od začiatku do konca pobytu bola značka Kotmale. Čerstvé mlieka do ruky, alebo litrové škatule, chľastala som dennodenne tieto lacné dobrôtky, ktoré mi aj zaháňali občas hlad, ale hlavne ten večný smäd (pozor na značku RichLife, nechutné a kvázy chytené mlieko). Jogurt či tvaroh z byvolieho mlieka je totálna lahôdka, najlepšie je ho kúpiť v hlinenej nádobe. Majú výborné vanilkové drobné jogurtíky Kotmale, a ich kravy pobehujú pár centimetrov od bežiaceho vlaku, sú na cestách, pasú sa všade, kam prídu, kravy si tam slobodne pobehujú, kam chcú ako opice a to je fajn. Casava chips Tomato/Barbecue (aj spicy majú) sú veľmi chutné čipsy, na ktorých som často fičala. Odporúčam si priniesť odtiaľ nielen čaje, kávu, škoricu, ale aj mlieko v prášku značky Maliban, ktorý chutí po mlieku viac než bežná slovenská polotučná škatuľa mlieka – bielej vody:/ Nehovoriac o tej slovenskej malte, ktorá sa tvári, že je mliečny prášok. Najlepšie jedlá som ale jedla doma u Dileepovej rodiny, ryby so zemiakmi, zelenina a polievka boli najlepšie. Po chorobe som konečne aj zmrzlinu ochutnala, ale ruská v Moskve zatiaľ zostáva topkou a to som už mala aj banánovú v Ríme. Naopak, jediné, čo mi nesadlo, ak nerátam všetko, čo obsahovalo ostré korenie, je zvláštne hoppers, čo predstavuje cestovinu, konkrétne niťovky, do polievky. Akurát to jete bez tej polievky 😀 Dáte si na to záhadnú omáčku a môžete jesť niťovky. No a kávy som zhrabla, koľko sa dalo, aj z Abu Dhabi s kardamómom, pretože som závislá na kofeíne a nie som ochotná liečiť sa z tejto závislosti. V lietadle letuška videla môj psí pohľad a hlad po káve, naliala mi z nej až po povrch.

Zvierací TV seriál Monkey biznis

Endemické opice (rilawa) Macaca sinica L. na ostrove sú kapitola sama o sebe. Nielenže sa vám pomaly pletú pod nohy, ale sú také vtipné, že by som mala chuť napísať kolekciu rozprávok o srílanských opiciach. Majte oči na pozore a sledujte ich, točte si videá. Sú to prirodzení zabávači a na slobode. Sledovať tučnú opicu, ako si v budhistickom chráme a zrána vykračuje k smetiaku ako veľký pán a s nôžkou sa oprie o smetiak, nazrie, čo mu dnes ponúka kôš, tak to je najlepší srílanský TV program, prisámváčku:D Milovala som predmet etológia zvierat a toto je bombastické. Opica hrajúca sa so žiarovkami hodí dačo do opice matky s bambinom a tá sa naštve a skočí po nej, no tá sa rýchlo vyšplhá medzi svoje žiarovky späť… 😀 Opice pletúce sa pomedzi kozy uprostred čajových plantáží… Pozor však, v závislosti od miesta, kde sa nachádzate, vedia byť útočné. Ako anglické veveričky vedia vám v Dambulle uchmatnúť neotvorenú škatuľku mlieka, mne sa tak skoro stalo. Gesto otvárania batohu robte čo najďalej od nich. Prítulné a vychované opice makaky sú v botanickej záhrade pri Kandy, ak im chcete niečo dať, môžete, sú zlatučké. V Hakgala Gardens sa vyskytuje aj iný druh opíc, ktoré sú však plaché a utečú, ak sa k nim priblížite, ale sú veľmi krásne, tmavej farby, väčšie a s bielou srsťou okolo úst. Sledujete, ako papkajú všetko, čo im naturálny bufet Hakgala ponúka. Fantázia. Na voľne žijúce slony – samce viete natrafiť počas ciest v širšom okolí Habarany, kde sú národné parky. Preto by som zvážila veľmi drahú návštevu safari, ktorú som absolvovala, ale myslím si, že bol to predražený výlet, na slony viete natrafiť aj mimo parku. Malého krokodíla si viete podržať v rukách v Mangroove Safari neďaleko Bentoty, prípadne dostať masáž nôh od rýb. Raj medúz a konečne aj nejaké koraly som zažila v Trincomaale, kde sme šnorchovali. Žiaľ, môžete sledovať aj potulujúcich sa psov, ktorí často vyzerajú, akoby mleli z posledného. Pri niektorých som mala pocit, že už definitívne končia. Báť sa ich nemusíte, sú v zúboženom stave a nenapadnú vás, ak teda nebudete siahať po nich rukou, to si už nie som istá. Nič vám ale neurobia, iba vy viete spraviť to, že im dáte aspoň trochu jedla, prípadne vodu (hoci je to možno zakázané na určitých miestach, tak to robte potajomky). Takisto viete natrafiť na okoloplaziaceho sa veľkého varana! Salo sa mi tak trikrát a jeden v Galle dokonca vyzeral, že chce nakupovať v zlatníctve 😀

Nuž, opice zostávajú primárne ako najlepším TV programom pre milovníkov zvierat.

Okrem spomínaných miest som pozrela aj slávnu Sigiriyu, tá bola trošku sklamaním pre mňa. Príliš drahý špás a prakticky je to malá skala, archeologický významná, to beriem, ale ak sa budete rozhodovať medzi Adamovou horou a Sigiriyou, je jasné, čo vyhráva. Veľmi pekné a pokojné miesto je Ritigala, kde som sa trochu aj stratila (konečne!) v lesoch s archeologickými pozostatkami. Budha sem chodieval meditovať a chodia sem meditovať aj veriaci, ktorí ma presviedčali o tom, že Budha sa v skutočnosti narodil na Srí Lanke a nie v Indii. Aj tak sa mi páčili, boli takí tichí, pokorní a láskaví. Milujem to ich pokyvkávanie hlavou, ich úsmev. Milujem Srílančanov a tak vlastne milujem aj Budhu, mám pravdu?

V prípade otázok a kontakt pre lunu, ktorej neviem ako odpísať:D, fb: michaela zipporah romanovova