zipporah

V týchto dňoch Košice opäť kultúrne ožívajú, ako aj hynú. Hľadanie príčin zrušenia knižnice má cenu, ak by sme sa chceli vyhnúť ďalšiemu podobnému kolapsu. Ak by sme sa chceli vyhnúť. Ak…

Zrušenie knižnice neznamená nič iného, ako faux pas modernej doby, a to bez ohľadu na dôvody. Kniha od začiatku bola, stále je a bude zatiaľ najdostupnejšou formou vzdelávania. Logicky vychádzajme z poznania, že prirodzená inteligencia doposiaľ nefungovala v takej rýchlosti ako umelá a bolo by rozumné nepreťažovať vlastný systém (tobôž nie detský), inak tento svet ovládnu nie farmaceuti, proti ktorým sa ešte bojovať dá, ale psychológovia, psychiatri a cvičitelia jogy, a to by už znamenalo ozajstnú jadrovú bombu pre pol sveta.

Mnohí ľudia, ktorí excitujú nad technickým pokrokom, sa pýtajú, prečo by mala kniha byť „pravým orechovým“. Darmo s nimi budeme argumentovať (ich postihla psychológia osobnosti rovnako ako vás!). Victor Hugo demonštroval fakt z ľudského sveta, myšlienka sa nemení, ale forma áno: ako architektúru zamenila kníhtlač a knihu zamenil počítač, i počítač nahradí ďalšia forma o pár storočí. Knihy nás opúšťajú (nie však úplne a navždy), čo v súčasnosti obchodnícky darmojed rieši usilovným trieskaním kníh po hlavách zákazníkov s výhodami, ako jeden a pol kávy zdarma, jedno koliesko anan&aacu te;su z amerického kontinentu zdarma, či lacný kurz, ako sa stať správnym vegetariánom.

Tak, ako doba napreduje, žiaľ, iba v rýchlosti, tak napreduje v lenivosti a pohodlnosti (čo sa koniec koncov odráža aj v literatúre pre infláciu kníh napísaných plytkým a chvatným štýlom). Čítanie kníh sa stáva preto menej príťažlivou formou hľadania informácií a treba brať do úvahy aj to, že pohodlný svet si vytvára pred samotným čítaním komplikované cesty získavania knihy… Nezabúdajme však ešte na spôsoby. Získať osožný spôsob myslenia, t. j. metódu alebo postup myslenia sa prostredníctvom hrania sa na tablete alebo čítania nepoctivo a narýchlo spracovaných internetových článkov nedá a už vôbec nie čítaním katastrofálnych článkov na rôznych portálov, ktoré spoločne s množstvom nielen slovenských časopisov a novín prežívajú reálny ľudský úpadok (zrejme práve vďaka snahe akcelerovať v myslení i tradičnej snahe médií myslieť a vštepovať názory verejnosti, s čím sa dá bojovať ťažko aj človeku slušne vzdelanému).

Ale dávam bokom pesimizmus a beznádej v systéme vzdelávania. Mojej milovanej knižnici Pobočky 1 v rámci scvŕkajúcej sa sieti VKJB v Košiciach sa chcem poďakovať za to, že ma celkom správne usmernila a ponúkla mi veľa šťastných chvíľ. Vďaka nej som si mohla pomaly, tak ako sa na ľudský mozog hodí a patrí, vytvoriť jeden malý svet, v ktorom sa vyskytli krásne príbehy. Od sveta detí a mládeže, cez prvé hádanky života, až po rozprávky zo života pre zrelých čitateľov. Od Enid Blyton, cez Lucy Montgomery až po… vzdávam úctu nedávno zosnulému G. Marquézovi.

Moja drahá knižnica, vychovala si vo mne cit pre kvalitu a nie kvantitu, dovolila si mi rozpoznať umenie od gýču, zoznámiť sa s najúžasnejšími autormi, akí kedy žili na tejto Zemi, ktorí trpeli, preliali krv, stratili zdravie a lásku, aby ťa zaplnili, vracali sa do prírody, aby dokázali civilizácii, odkiaľ prišla, obetovali to, čo ich hrdinovia ignorovali alebo naopak, dali do nich to, čo si sami vážili a žili tým.

Skrývala si v sebe svet mravov a skazy, bola si pre mnohých nahradzujúcim vychovávateľom a útočišťom v procese duševného a mravného dospievania. Odhaľovala si múdrosti, ktoré nás obklopujú, pravdy a lži, i niečo medzi tým. Nehovoriac o zdravej moci smiechu.

V týchto dňoch sa tvoje útroby rozprchávajú, miznú v zostávajúcich knižniciach verejných alebo osobných… a nech nám minulosť i budúcnosť odpustí. Hlavne minulosť, lebo v konečnom resp. fyzikálnom dôsledku, jestvuje len minulosť, ktorá si ako najvyššia autorita rešpekt zaslúži.

Ďakujem ti za všetko a so mnou určite ďalší tvoji a navždy tvoji čitatelia.