zipporah

Pred rokmi na prelome novembra a decembra som sa pustila do poézie, ktorá vyvrcholila týmto dielom a bola to naozaj veľkolepá dočasná rozlúčka s veršami. December, sneh, čaj a Puškin je literárne labužníctvo. A k výši toužebné se vzpíná A marnosti se odříká Za zvukú harfy serafína Žasnoucí srdce básníka. 1830 Hrubá kniha v českom vydaní ma strhla so […]

Môj život s Harrym Potterom. Nedávno sa ma niekto pýtal, čo je to nostalgia. Bohužiaľ, nedokážem vysvetľovať veci ako Hermiona! A preto som vysypala, že je to spomienková záležitosť, ktorá sa mi spája s niečím pozitívnym. A ja sa nostalgicky vraciam k Potterovi po neviem koľký raz a namiesto toho, aby som písala svoje veci, chcem sa „vyrozprávať“ v blogu, […]

Severné búrky však neškodia ruskej ruži. (2. novembra 1829) V našom krátkom príhovore, prajeme Vám zdravie skoré, aby ste nás potešili prítomnosťou. Vaše víly. To je zvláštne. Keď človek číta Puškinovu lyriku, ovalí ho chtivý pocit, že je vílou a túži čarovať, aby taký spisovateľ znovu poctil návštevou našu Zem. Urobiť s ním rozhovor, to je sen […]

Existuje jedna rola, ktorú zahral niekoľkoráz v živote každý človek. Taký človek, čo v troch rokoch pochopil, že ak nezačne dupať nohami o zem, v živote sa nemá ako inak presadiť. Človek, ktorý pozná, čo je kút a rozdáva prvým malým kamarátom a kamarátkam facky z lásky. Úloha sudcu môže rozoštvať svedomie, lebo niektorí máme niečo, čomu hovoríme sebauvedomenie […]

Kde bolo tam bolo, žilo dievča, ktoré si cez jedno leto ako mních prepísalo Hamleta. Rozmýšľalo, či ešte na svete jestvuje literárne dielo, ktoré by ho očarilo natoľko ako Hamlet a obetovalo ďalšie leto. Ó, áno, je to Eugen Onegin! Sedem rokov písaný veršovaný román od majstrovského spisovateľa z Ruska, Alexandra Puškina, dosiahol v sebe mnohé obrazy, […]

… pracujem pomocou analýzy, a nie pomocou syntézy, to je, že idem do hĺbky a rozborom na atómy hľadám celok. Gogoľ berie celok priamo, a preto nie je taký hlboký ako ja… (Dostojevskij v liste bratovi) Mimoriadny umelec nám svojím dielom pripomenie zážitok, na ktorý veľmi radi spomíname. Čo môže Dostojevskij v čitateľovi poodhaliť, ak nie niečo hlboké a […]

„Výchovu?“ skočil mu do reči Bazarov. „Každý človek sa musí vychovať sám – povedzme ako ja…“ Koľko trpkosti vyteká z týchto slov! A koľko bezohľadnosti a sebeckosti! Bazarov je človek, akého by sme chceli stretnúť iba raz v živote. Nosí so sebou hotové problémy. Je ako tichý nerv, čakáme, kedy vybuchne, ale nedočkáme sa. Dokáže so spoločnosťou […]

Slová, ktoré v druhej polovici 18. storočia vyslovil šľachtic ešte vo veku dieťaťa, venoval mníchovi pri výstupe na popravisko. Rytierovi de la Barre sudcovia udelili v meste Abbeville trest, ktorý bol ustanovený pre otcovrahov. Nerozvážnosť a nerozumnosť, ktorá neodmysliteľne patrí k životu mládeže, spočívajúca v speve dvoch bezbožných piesní, kontrastne stojí […]

Kto chce poznať Dostojevského, mohol by začať týmto príbehom. V mnohých štúdiách, príspevkoch a článkoch o Dostojevskom sa môžeme stretnúť s označením geniálneho tvorcu, ktorý vedie diskusie so svojimi postavami a dáva im slobodné zmýšľanie. To nebolo a nie je bežným umením v literatúre. Autor sa ohraničoval v tom, že kládol dôraz na povahu postáv […]

Verím, že ak ma moje meno prežije, čaká ho lepší osud, než som mal ja. Gogoľ Ak prihliadneme na premiérové účinky hry Revízor (1836, Petrohrad), zdá sa, že Gogoľove slová sa naplnili už v tom čase a znejú dodnes. Komédia je v skutočnosti žalostný plač nad prefíkanosťou, ctižiadostivosťou a tuposťou človeka. Jeho ohavnosť kotví v zadávaní hodnôt […]