zipporah

Odnepamäti sa Zem plnila fašistami, kreténmi, imbecilmi, hlupákmi. Po „Toto je moje!“ sa vraždili rodinní príslušníci, nebo zúrilo, Zem pľula vodu na ľudské príbytky a bohovia sa radovali. V parkoch a pod strechou sa viedli rozhovory, modlilo sa a vraždilo, čítalo sa a mučilo, filozofovalo sa o živloch a vzniku sveta a zabíjalo. Pred Aristofanovým narodením svet nepoznal smiech. Na humor treba dozrieť. Niektorí nedozreli do staroby a jediným zmyslom pre humor bola nenávisť k ženám. Od Platóna sa strom poznania rozvetvoval, dva hlavné konáre cez cievne zväzky posúvali Platónove rozmýšľanie do budúcnosti.

Odnepamäti bol hlavou spoločnosti boh, bohovia, muži, mužíci. Situácia sa nezmenila po stáročia a trvá dodnes. Toto všetko a viac treba mať zálohované v hlave, lebo hmla bude vekom stúpať a vlastný úsudok bude miznúť.

Hlupák môže povedať aj správnu vec, ale dopracuje sa k nej cestou nesprávnych predpokladov… Všetky veľké antropomorfné opice pochádzajú z nižších foriem života, ľudia pochádzajú z nižších foriem života, čiže všetci ľudia sú veľké antropomorfné opice. Hlupák je mimoriadne zákerný. Je majstrom paralogizmu, zdanlivo správneho úsudku.

(Foucaultovo kyvadlo, Umberto Eco)

Píše sa rok 2022 a dnes má meniny Svetozár. Hlúpy Svetozár si zašiel do rýchleho občerstvenia s kamarátom Hugom. Spoznali sa nedávno na univerzite. „Ja tú zimu neprežijem, poďme dakde, bo skapem od zimy.“

Zima je najlepší čas na kapanie ľudí, Hugo!

„Som taký hladný, dlho som cestoval. Nevydržím do večera.“

Cesta je najlepší priateľ hladu, Hugo!

S Hugom vošli do obchodu a kúpili si bagety. Sadli si a rozprávali sa. Hlúpy Svetozár, ktorému smrdelo z úst, no Hugo bol taktný, prehodil: „Včera som lepil plagáty na stenu na internáte. Je to dobrá aktivita, zabiješ čas, nalepíš si a budeš sa pozerať na to, čo máš rád. Máš dačo na stenách? Prečo? Fíha, mal by si si niečo nalepiť.“

Hugo si vychutnával uhorky.

„V tej bagete je málo majonézy…“

Bageta s malým množstvom bagety je zlá, Hugo!

„Skúšal si dakedy spievať? Nahraj sa, skús to. Ja to robím.“

Spev robí človeka, akým som ja, Hugo!

Hugo začal aspoň recitovať Metamorfózy, že by kamaráta potešil, ale Hlúpy Svetozár zvrtol reč na čínsky múr. Ani v tom Hugo nemal jasno, spomenul si však na zaujímavú legendu o terakotovej armáde v podzemí… „Čítal som, že panovník si na vybudovanie svojej hrobky…“

„Koľko je hodín? Keď tak pozerám na tú paradajku, myslím si, že biopotraviny sú totálny blud pre zákazníkov, zisk pre obchodníkov, Hugo.“

Skúsený Hugo prišiel na to, že Hlúpy Svetozár je nadradený a hlúpy svetonázor. A tak si začal robiť z neho vtipy, aby si dlhú chvíľu s hlupákom, skrátil privátnou zábavou.

„Čítam ženské romány!“ vykríkol Hugo a papierová tácka mu spadla do lona.

Hlúpy Svetonázor vybalil viečka z očí a začal prednášku o stupídnosti ženských románov. Hugo s ním súhlasil a presviedčal ho o pravdivosti jeho slov. Navyše sa Hugo priznal, že holduje spojenectvu Ruska s Čínou.

Hlúpemu Svetozárovi vypadla z úst polka bagety. Obdaril Huga súcitným pohľadom. „Vylúčené, nikdy sa nespoja, len debil by si to myslel… Nechápem, ktorý debil si to môže myslieť.“

„Ale americká obezita by sa mala šíriť ako moc Petra Veľkého.“

Tu Hlúpy Svetozár spadol zo stoličky. „Jasné, Hugo, nechám ťa v tom!“ Zdupkal. Hugo sa rehotal na celý obchod, tiekli mu sliny a v dobrej nálade vyšiel z obchodu do nevľúdneho počasia. Nebola mu zima, miloval pešiu chôdzu, na stenách mu neviseli plagáty, bageta bola výborná a nespieval. Rusko a Čína mu boli ukradnuté. Šťastný Hugo!

(Jestvuje iný spôsob, ako si skrátiť chvíľu s hlupákom?)