zipporah

Dnes mám túžbu capnúť na stôl Game of Thrones (GOT) a rozpitvať skvelý príbeh s cieľom odpovedať na otázku, prečo zožal taký úspech vo svete?!

Seriálový nadšenec nie som, pre mňa jediná srdcovka, celoživotne sledujúca v nepravidelných intervaloch je kultový seriál Akty X. Nepoznám univerzálnejší seriál, ktorý by dosiahol svetový ošiaľ, no možno sa mýlim. Samozrejme, stále sa bavíme o seriáloch, čiže žiadne filmy a už vôbec nie knihy. Podobne ani nemám potrebu v blogu rozoberať knihy Game of Thrones, zďaleka ma tak nenadchli a v literárnej forme nedosiahli prvé dva diely vo mne taký účinok ako napríklad vynikajúci Zaklínač. Vyzdvihujem ale peknú štruktúru, keď čitateľ prežíva príbeh očami postavy. Skôr či neskôr si nájde svojho obľúbenca.

Tak je tomu v seriáli, dívame sa na množstvo príbehov jednotlivcov. Režisérom by som dala Oscara, je to čosi ako Pán Prsteňov, keď Peter Jackson s citom filmárskeho kúzelníka presunul literárny pôvab na plátno, hoci si pozmenil dej podľa potrieb filmového umenia.

To základné čaro GOT spočíva v prežívaní toho, čo musí prekonávať každá postava. Snáď ani nie je možné nevybrať si z pestrej škály postáv svojho obľúbenca. Každá časť je pretkaná nabitými dialógmi, brutálnymi súbojmi ako úplne pecková scéna Oberina a Clagayna alebo Brienne a Ohařa, tiež nepredpokladanými situáciami a každá časť končí zvratom, na ktorý myslíte ešte dva dni. Buď v šoku alebo nadšení, chcem vidieť už ďalšiu časť! Je v nás hlboko zakorenená potreba stotožniť sa s osobou živou alebo vymyslenou, prežiť s ňou utrpenie, s hladom sledovať, čo sa s ňou ďalej udeje… V GOT nie je ani postava, ktorá by netrpela aspoň duševnou poruchou, keď fyzická bolesť ju obchádza až do smrti. Postavy GOT sú prepracované, vyvíjajú sa, ale nemenia. Vystrihnuté zo života. Je nádherné sledovať, aký postoj má Arya, Sansa, Théon, Malíček, Jon, Daenerys atď, atď… a ako tie postoje si ponechávajú do samotného záveru príbehu, žijú a umierajú tak, akoby sa rozhodli, keby boli deťmi. Spôsob smrti si vyberáme po celý život do okamihu jej príchodu. Presvedčivosť všetkého čo sa kedy udialo v GOT je stopercentná, a vďaka režisérom + autorovi kníh, že ešte na svete chodia umelci, ktorí nepohŕdajú učením, zodpovedne pristupovali k jednotlivým príbehom a nepritlačila ich k múru masa fanúšikov.

Kolo sa nezastavilo, ale rozbilo. Daenerys z juhu sa túžila vrátiť domov a zničiť očividne nekonečnú hru o tróny, kolobeh dedenia, výhodných manželstiev, úkladov a zámerov rôznych rodov… Sedem kráľovstiev fungovalo na dedičstve trónov, súbojoch, zrád, vyvražďovania a zvyšok dejstva sa dá čítať v Kronike ľudstva… Hra o tróny, v preklade GOT, kto si ešte nevie predstaviť, o čom je, je encyklopédia Kronika ľudstva.  S výnimkou pár nadprirodzených javov ako draci, prežitie smrti alebo Rudej ženy (čarodejnica) je GOT zobrazenie reality. Ako to chodí v skutočnosti a je úplne jedno, či sme v stredoveku alebo v našom storočí, preto si myslím, že je zbytočné znevažovať kvalitu seriálu, formát nemusí vyhovovať, ale treba uznať, že seriál sa drží reality viac než hocaká reality show. No jo… Kolo sa dnes točí, a vyzerá skôr ako dielo Mandelbrota, jedná sa o čosi fraktálne, na prvý pohľad zložité kolo, ktoré však funguje na rovnakom princípe ako tie predchádzajúce.

Hoci Daenerys nemohla naplniť svoj sen do konca, jej verný drak menom Drogon tak urobil. Kolo sa „rozbilo“. Scéna, z ktorej vás obsypú zimomriavky.

Odmalička milujeme key words ako hrad, rytieri, princezné, kone, typické stredoveké priestory, ktoré GOT v sebe má a to je ďalší dôvod na jeho úspech. Ďalším je trebárs výborná kamera; v scéne, kde Malíček ako kalkulačka upozorňuje milým príbehom svoju zamestnankyňu, aby si poplakala len do toho večera, kamera doslova podporuje Malíčkove temné kalkulácie a upozorňuje, čím Malíček je.  Apropo herecké výkony, je tu vôbec postava, ktorá by neodohrala s eleganciou svoju rolu? Je možné, aby sa v jednom seriáli neuskutočnil aspoň jeden slabší výkon? Ohař? … Tak sme sa zasmiali. „Seru na krále. Seru na vás!“ Milujem tú scénu! Ten zlom, keď si človek povie, že nebude ďalej pokračovať, pretože keby pokračoval, jednoducho by stratil všetku sebaúctu, v konečnom dôsledku aj identitu a taký človek môže zostať v iných i vlastných očiach už len ako pekný hlupák.

Daenerys, sir Jorah, Ohař a Aemon Targaryen boli moje najobľúbenejšie postavy. Daenerys sa zo stavu „vzduchu“ so zvučnejším priezviskom neslávnej minulosti zmenila na Sagradu Famíliu, na ktorú každý hľadel v úcte. Mala zázračnú schopnosť stáť v ohni bez toho, že by zhorela ako úbohá princezná Shireen, ale sledovať, ako si pomaly buduje svoje postavenie sa nevidí tak často v seriáloch, skôr v tých knihách. Oddanosť sira Joraha je ohromujúca vo svojej vzácnosti, takí jedinci jestvovali a je úžasné ich poznať, najlepšie mať po boku. Na Ohařov prejav treba dozrieť, to, čo zo seba vypaľuje, je Tyrionova múdrosť obrátená naruby, a teda bez všetkých naučených kvetnatých fráz, ktorými Tyrion opája svoje okolie, svet aj nás. Aemon bol majstrom citadely, múdry deduľo, sčítaný a takmer bez zraku. Všetky scény s ním vo mne vyvolávajú akýsi smútok zo života, pretože čas nič a nikto neporazí. A život je hrozivo kratučký.

GOT zaručuje, že si nájdete svoju-e spriaznené duše a udalosti, na ktoré nezabudnete ani po rokoch. Pri scénach sa často zamyslíte, čím ste skúsenejčí, tým častejšie.

Nezáleží na tom, ako to vezmú druhí. Neuvažujte pridlho! Urobte to! (Aemon Targaryen)