20 kníh, ktoré by ste mali prečítať aspoň raz vo svojom živote

20. júna 2025 21:34, Prečítané 502x, zipporah, Nezaradené

Vyhľadávala som čosi na Googli a pre vzájomné nepochopenie s AI mi vyskočil blog s názvom 20 kníh, ktoré by ste aspoň raz v živote mali prečítať… Odvážne tvrdenie, že aspoň raz v živote… Ani ako skúsený čitateľ by som si neprečítala znovu Vojnu a mier, pridlhé a popisne náročné dielo, či Alchymistu, lacný rýchlo-kvasný a nasilu pretláčaný príbeh bez umeleckého štýlu.

Rebríčky sú nespoľahlivé pre osobný postoj a vysoký hladinu intuitívneho myslenia, takže môže sa stále od čitateľa k čitateľovi meniť rebríček, až ten môj sa na druhom konci sveta, kdesi v Šanghaji zmení vo všetkých bodoch! Sme unikátni pre vlastnú unikátnu zbierku skúseností v osobnom a čitateľskom živote.

Tak tu je môj osobný rebríček kníh, ktoré považujem za unikátne nielen po obsahovej, ale aj formálnej stránke a čestne vyhlasujem, že by som si ich prečítala znovu, v niektorých prípadoch sa už tak stalo. Určite som na niektoré zabudla, ale tak spontánne….

Hamlet (W. Shakespeare). V období bez internetu, tlače a kadejakých ďalších technologických možností som si ho ručne prepísala. Hamlet je po obsahovej stránke bezpečnou náhradou za Bibliu o medziľudských vzťahoch, aj keď tým naštvem veriacich (a prečítala som Starý zákon). Po formálnej stránke opäť Hamlet spĺňa najviac, čo zmôže svet ľudí, ktoré je iba divadlom pre dosahovanie túžob, snov a cieľov. Sme hráči a všetci robíme občas drámu; buď je to komédia alebo tragédia. Hamlet je overená trvanlivá „značka“ ľudskej civilizácie.
Liečba Schopenhauerom (I. Yalom). Ako som napísala na databazeknih.cz, túto knihu môžeme poňať ako posun poetickej formy ľudskej duše a ľudských vzťahov (Hamlet) k prozaickej – odbornej forme, v ktorej analytickým prístupom autor podáva neprekonateľný výkon. Vysvetľuje sa tu každý jeden pohnútok, každý motív, každá reakcia, tu a teraz. Rieši sa minulosť. Na zbláznenie. Avšak ďalšia biblia, kde sa nebudú trhať rúcha, ale budete si pamätať ešte dlho každého človeka, s ktorým ste sedeli na skupinovej terapii. Navyše začnete milovať alebo nenávidieť Schopenhauera. Ako bonus, unikátna kniha prináša originálny štýl autora, ktorý vo viacerých knihách aplikuje do psychoterapie nejakého filozofa, jeho život beží paralelne s druhou dejovou líniou.
Foucaultovo kyvadlo (U. Eco). Je to moja srdcovka, teda na objem a intelektuálne schopnosti čitateľa nedbám. Prečítala som veľké množstvo kníh o náboženstvách, hľadaní pravdy, presadzovaní vlastných záujmov, teda o javoch, v ktorých vždy hŕstka vyvolených prenasledovala väčšinu, pretože v tomto smere je ľudská civilizácia najschopnejšia. V stredoveku sa prenasledovalo z náboženských dôvodov, dnes je to z politických. Eco so svojským zmyslom pre humor originálnym, bujným jazykom ukazuje zložitosť našich jazykov, silu slov, a márnu snahu mať vlastný názor, byť vlastníkom vlastného slova. Ak nebudeš súhlasiť (za čokoľvek), (kýmkoľvek) budeš prenasledovaný. Od najvyššej úrovni (štát, inštitúcia, náboženstvo, organizácia…), až po tú najbližšiu (vlastná rodina).
Zápisky seržanta Bourgogneho (J. Kovařík). Túto knihu radím medzi „ťažké“ knihy, rozumej ťažké z obsahového hľadiska (podľa skutočných udalostí). Objemovo je ľahká ako vánok, ale to, čo si prečítate v nej, vás bude ešte dlho ťažiť. Silný príbeh francúzskeho seržanta, ktorý sa vracal z neúspešného Napoleonovho ťaženia do Ruska, by mohol byť povinným čítaním v rámci dejepisu (aj pre kratšiu dĺžku príbehu). Touto knihou je prekonaný aj Remarque (sorry).
Hmota – život – inteligencia. Vznik (D. Magdolen a kol.). Nezapriem v sebe prudkú zvedavosť, a táto kniha je doslova a dopísmena nádherným vedeckým dekameronom, po ktorom by mal prahnúť každý zvedavý vedec. A áno, je to slovenský kolektív!
Neprebudený (M. Kukučín). Už keď som v čítanke čítala pasáž, ako sa „zomknuto“ ľudia smejú niekomu, prišlo mi na um, že tu je nejaká chyba v programe o ľudstve.
Ako sa ľudia hrajú (E. Berne). Sme veľmi hlúpi, trápni a často hráme sprosté hry. Eric Berne všetky tieto sociálne hry s viac či menej závažne odpornými motívmi spracoval. Volám ich berneovky. Navyše transakčná analýza vysvetľuje par excellence príčiny konfliktov v medziľudskej komunikácii. Všetci sme hráči a chytrejšieho čitateľa naučí recept, ako vnímať ľudí v ich situáciách a vďaka tomuto receptu sa stanú pre neho priehľadnými.
Porozprávam ti… (J. Bucay). Tak ešte jednu z oblasti psychoterapie, tentoraz kniha plná pekných a poučných rozprávok z celého sveta. Radím ju medzi veľmi prínosné v osobných životoch.
Idiot (F. M. Dostojevskij). Som známa pre tú načítanú ruskú literatúru, teda už by som mohla jednu uviesť ešte do desiatky? Priznávam sa, že Idiota som čítala dvakrát a neskončila som ešte.
Človek, ktorý sa smeje (V. Hugo). Môjho miláčika Huga musím ešte dať do desiatky. Každý Hugov príbeh je smršť, nanešťastie všetky už mám prečítané, žialim. Príbeh o Gwynplaineovi je fakt silný úder do srdca aj mozgu a Hugov jazyk je to najjedinečnejšie, čo poznám v literatúre… Neodporúčam však tým, ktorí nemajú radi dlhé opisy.
Swanova láska (M. Proust). Keď som už pri jedinečnom štýle, uvediem aj Prousta, bolo by to nekorektné nespomenúť… Veď literatúra je aj o umeleckom štýle, a Hugo s Proustom sú nenapodobniteľnými. Takí sa rodia iba raz vo vesmíre. Povinnosť pre všetkých, ktorí chcú zažiť skutočné vrcholové umenie v literatúre, keď génius stanovuje nové pravidlá a posúva literatúru napred.
Zvieracia farma (G. Orwell). Táto kniha bola uvedená aj v blogu a súhlasím s tým, že si treba prečítať o našich zvieratách, ktoré boli prijaté do zamestnania na pozíciu politika/političky. Na farme pobehujú určite aj nejaké mravce, to budú tí investigatívni novinári, alebo vlastne… všetky mravčeky pracujúce pre rôznorodé masmediálne prvky.
Mŕtve duše (N. V. Gogoľ). Srdcovka, ktorá je vtipná, cestopisná krajinne aj ľudsky.
Hlava XXII (J. Heller). Tak zostaňme pri humore. Toto je originálny heroický výkon autora. Byť vtipným na ťažkú tému, akou je vojna. Je taká absurdná, aký je tento humor absurdným.
Úšust (I. S. Gončarov). Autor má síce kultovejší a hodnotnejší príbeh v Oblomovovi, ale za mňa, keby som si mala znovu vybrať, vybrala by som si Rajského, ktorý príde do čarovnej dedinôčky ako starý 37 ročný slobodný a lenivý cap, pobýva s troma ženami, babičkou, Vierou a Mášou, a všetky tri sú pre neho inšpiratívne. Je to taká atmosféra ako v Pýche a predsudku, avšak riešia sa tu vážne vecí ako príroda, umenie, láska, filozofia, krásne úvahové state v oddychovom štýle.
Estetické úvahy o kráse a umení (F. Schiller). Pre niekoho zastaralé a dysfunkčné úvahy, pre mňa rozhodne nie! Schiller mi „otvoril“ oči a všetky jeho diela spĺňajú všetko, o čom píše v tejto knihe.
Kvantová teória nikoho nezabije (M. Chawn). Prečítala som viac kníh, ktoré mi tiež „otvorili“ oči, ale táto je útla a vznikajúca, zrozumiteľná. Autor povzbudzuje predstavivosť čitateľa, tak čo je viac?
Realita masmédií (N. Luhmann). Jazykovo náročnejšia kniha, ktorú by bolo fajn prepracovať a znovu opublikovať. Už by bolo potrebné, aby začali ľudia chodiť na kurzy a vzdelávali sa ohľadom masmédií. Najmä teraz, keď už dve dekády žijeme s internetom a ide to s nami dolu vodou. Ľudia veria, že sú vzdelaní, ale masmédiá nemajú za úlohu vzdelávať. Videá, dokumenty, noviny, TV, rádio, sociálne siete nie sú piliermi vzdelávania sa. Moc informácie je až pričasto nulová a má iba jediný motív: udržať si príjemcu v „bdelom stave“. No človek musí na to sám prísť, že nielen politika, ale aj masmédiá patria na skládku. Alebo si pripomenúť, ako sa učil v škole.
Zaklínač (A. Sapkowski). Úžasná a opakovane čitateľná kôpka fantasy.
Mozog (D. Eagleman). Túto knižku neviem inak pomenovať ako svätým grálom pre jednoduchosť a zrozumiteľnosť. Je viac takých popularizačných (viď Chawna, Berneho), ale myslím, že o svoj vlastný mozog by sa už fakt mal zaujímať každý.

Možno som tu mala dať jedinečného Marquéza, Karamazovovcov, Agátiných Desať malých černoškov, Puškinov verš či Teóriu všetkého, ale chytila som sa skôr slov „aspoň raz v živote“. Chápem to teda tak, že som mala na výber knihy, ktoré chcem znovu prečítať. A teda v rebríčku sú práve tieto. Určite by mi ale nestačila ani stovka, aby som zahrnula všetky knihy, ktoré sa mi kedy dobre čítali a zanechali vo mne veľa zážitkov. Prípadne informácií. Verím, že ani doba internetu definitívne nezničí vkus človeka, hoci sa naozaj tento pojem čoraz menej chápe, resp. zamieňa, resp. ničí pod všelijakými pofidérnymi argumentami, a teda, že sa ešte narodia také umelecké delovky, akými bol Umberto Eco, Dostojevskij či Victor Hugo, alebo sa napíšu také delové knihy ako Kvantová teória nikoho nezabije či Metro 2033.

Tak smelo do čítania, ak vás niečo z rebríčka zaujalo.