Politická kultúra

Včera opäť sociálne siete ovládli politické hry. Pozorovatelia mohli byť svedkom neuveriteľného tlaku od politikov. Ako dokážu politickí činitelia hrajkať sa s emóciami a náladami ľudí by mohol byť skvelý námet na knihu, kombinácia hry ako Revízor a románu ako 1984. Je to taká vizitka súčasného života bežných ľudí a politikov. Či je človek vzdelaný, alebo má len základnú školu, v podstate je to jedno. Emócie máme všetci, rozumu už pomenej a aj keď sa to „oné“ tvári, že má diplom, môže to byť ešte horšie. Často to tak aj je. Do pasce politických hier sa chytí drvivá väčšina, to je jedno, čej strane lapený občan „drží palce“. Takých politikov bolo, je, aj bude, mení sa forma prezentácie a sociálne siete prinášajú toľko benefitov, ako oblbnúť ľudí… Viac chytrí politici sa úplne zosmiešňujú (za ten plat to stojí), aké navijaky pripravujú, a menej chytrí ľudia lajkujú a píšu ostošesť komentáre. Dokonca kvôli hŕstke týchto ľudí chodia do ulíc 😀 Odpadávam z týchto slovenských rybičiek 😀 Sme naozaj sprostý národ a nechápeme, že si z nás uťahujú, dokým sa dá, existujú len vďaka našim náladám, a ešte aj zarábajú na tom. Sme hlúpi, stále riešime všetko možné, len nie podstatu a potom si na moment uvedomíme, že šport na Slovensku upadá. Sem-tam si poťažkáme, že zdravotníctvo je v hroznom stave. Nedožijeme sa takého tlaku politikov, ktorý by niesol čosi pozitívne, nebudoval si kariéru na základe postoja voči iným ľuďom, čo je už také lacné a priehľadné divadlo, a predsa novodobý človek si to nevie uvedomiť, dokonca ani človek s akademickým titulom… nedožijeme sa slávnostného tlaku na sociálnych sieťach, že ktosi tu niečo veľkolepé urobil pre zdravotníctvo alebo šport alebo už čokoľvek. Prečo majú Slováci taký krátkozraký mozog  a slovenskí politici to desiatky rokov využívajú? Relevantné vyjadrenie by priniesol asi najskôr nejaký historik… Riešenie iba revolúcia. Na to však, samozrejme, Slováci nemajú, aj to, čo sa na Slovensku zmenilo kedysi, bolo len výsledkom reťazových dianí za hranicami. Zostáva dúfať, že v nejakej veľmoci nastane revolúcia a zavanie aj k nám, politici konečne dostanú na frak. Zatiaľ zomknúť nás vie človek ako Juraj Slafkovský, konečne žiadny zbojník, ale reálny človek, ktorý drel odmalička, aby mohol ukázať nám, že sa dá vytvoriť tlak na sociálnych sieťach aj pozitívny. Náš Ďuri z Košíc je inšpiráciou a vzorom najmä pre mladších, a radosťou pre nás starších. Želám si viac takýchto čestných zbojníkov na Slovensku nielen v športe.

Predsavzatie 100 prečítaných kníh za rok sa spolovice naplnil

28.06.2026

Predsavzala som si prečítať sto kníh za rok, je to reálnejšie, než schudnúť 5 kíl. Aspoň raz v živote. Odhodlane som šla po kvantite namiesto kvality a siahala po najtenších knihách z knižnice. Pri výbere som nesledovala „značkové mená“, ale hrúbku písmen a počet strán. Je to zábava pobehovať pomedzi knižničné police ako počítačový Harry Potter na Rokforte [...]

Literárna Moskva

21.06.2026

Hotel ma prekvapil, izba… Trochu sa cítim ako knieža Myškin. Mám si kde vyzuť mokrú obuv, položiť klobúk a paličku, zavesiť plášť. 24.7.2019, Moskva Moskva je mesto, kde sa fantázia ohýba a hranice sa niekedy lámu. Blog je o literárnych múzeách, ktoré sú pôvodnými bydliskami či prechodným bývaním ruských spisovateľov (preto sa stretnete s názvami ako dom [...]

Literárny Petrohrad

02.06.2026

„V Petrohrade je na každom kroku socha spisovateľa. Cítiť silu ruskej literatúry!“ 20.7.2019, Nevský prospekt Blog je pre knižných labužníkov a krúti sa okolo múzeí ruských spisovateľov, nachádzajúcich sa v Petrohrade. Sú očíslované, zároveň však dávam do pozornosti aj vedľajšie literárne skvosty (X), na ktoré môžete natrafiť potulkami mestom. Petrohrad som [...]