zipporah

Tu je pár praktických rád, na čo sa pripraviť vopred, ak chcete navštíviť Petrohrad a Moskvu. O vízach, peniazoch, mobile, ubytovaní, doprave a presune z P do M. Cestovanie do Ruska v roku 2026 je dostupnejšie než v roku 2019 (v tom roku som tam bola 1x), zložitejšie je to však po vstupe do Ruska. Nie sú to však také vážne veci, ktoré by mali byť prekážkou v rozhodovaní sa a to píšem po mesiaci strávenom v ruských perlách a sama! Na čo sa treba pripraviť?

V prvom rade, ak nejdete sami, skvelá  vec! Viete však ísť aj sami. Ak ovládate ruský jazyk, budete v Rusku fungovať bez komplikácií. Ďalšou výhodou je, ak máte niekoho, kto žije v Rusku pre prípad nedostatku financií alebo riešenia komplikácií. Túto variantu som si osobne vyriešila minulý rok a dobre som urobila, zo skúsenosti intuitívne som svojmu budúcemu ja pomohla. Nevešajte ale hlavu, ak idete sami a viete len anglicky, slovensky, česky. Rusi sú ľudia, ktorí vás nenechajú v štichu, len chvíľu trvá, kým sa veci riešia trebárs na vlakovej stanici, na pošte, úrade apod., tak treba byť trpezlivým. Aj tým som si prešla. Nech už sa deje čokoľvek, Rusi vám vskutku pomôžu vo všetkom, čo som zistila už v 2019, preto som sa tam necítila sama ani teraz.

Víza. Do 30 dní si môžete vybaviť online elektronické víza na stránke E-visa, platba kartou je možná. Predtým, ako začnete vyplňovať formulár, pripravte si kvalitnú oskenovanú stranu pasu s fotkou a osobnými údajmi, samozrejme, netreba zabúdať na doby platnosti pred a po pobyte Rusku, väčšinou je minimum pol roka. Musíte už mať poistenie s pokrytím min. 200 000 eur, ja mám ročnú UNIQU (keď zadáte do google blog rusko 2026 poistenie, ešte vám vyhodí iný typ poistenia v nejakom šikovnom českom blogu, ale nepamätám si už, o aké šlo). Budete tam zadávať kód poistnej zmluvy, takže riešte prv cestovné poistenie, potom víza.

Vyplňovanie formulára sa priebežne dá ukladať a vrátiť sa k nemu neskôr. Výsledok vám pošlú do štyroch dní, buď víza dostanete, alebo vám napíšu, čo máte zmeniť a znovu odoslať. Ubezpečte sa, že všetko máte správne vyplnené, každú chybičku vám môžu vrátiť na opravu a tam je jediná šanca ju napraviť, na druhú opravu to už neposielajú, takže prepadnú vám peniaze. Ja som čakala presne štyri dni. Pokiaľ vám do 4 dní nepošlú odpoveď, musíte tam napísať (v maili na to upozornia). Dobrou správou je, že tieto víza nie sú fixované na nejaké presné dátumy ako kedysi, sú o polovicu lacnejšie (48 Eur), a platia vám min. 3 mesiace. To znamená, že nemusíte presne vedieť dátumy letov a kupovať letenky vopred… Ak vám schvália víza koncom februára, budú platné od konca februára do začiatku júna. Kedy už tam ale pocestujete, je vaša vec. Akurát pozor na to, aby ste vystúpili z krajiny do 30 dní od vstupu.

Viac info: Elektronické vízum

Peniaze. Platobné karty nefungujú. Vezmite si so sebou hotovosť, ktorá vám pokryje celý pobyt. Zmenárne sú na letiskách. V Petrohrade po prílete o pol druhej ráno otvorili na chvíľu zmenáreň (hneď pri vykladaných batožinách), ale pozor!! Keď nik nešiel, zavreli ju. Takže ak prídete na letisko o takom nekresťanskom čase a s menším počtom ľudí na letisku, radšej hneď choďte na exchange, batožina sa akurát povozí o pár minút dlhšie… V Moskve môže byť iná situácia (viac letísk, viac ľudí…).

Bez rublí sa nepohnete z letiska!!!, taxi či mhd… Najlepšie je ruble získať už pred príchodom, ja som mala v tomto šťastie. Pokúste sa ešte doma získať ruble cez nejaké osoby na internete. Ak sa to nedá a zmenáreň bude zavretá, nebojte sa poprosiť hocakého Rusa, na 100% vám pomôžu a zamenia eurá za ruble. Pri tej ich vychýrenej pohostinnosti vám možno aj tie ruble podarujú, pretože mne chcel jeden starší pár zaplatiť taxík do Petrohradu sami od seba a to som tam nebola ešte ani hodinu. Druhá platba bude automaticky v hoteli a to sa už viete doma dohodnúť v maili s nimi, že zaplatíte po návšteve zmenárne. Takto som to riešila v 2019 v petrohradskom hosteli. Ubytovala som sa, a až potom som šla do bankomatu, vybrala prašule a zaplatila. Je to o dohode.

Pozor na pofidérnych taxikároch, ošklbú vás ako mňa jeden chamtivec z arabskej krajiny. Nechajte si zavolať oficiálny taxík, požiadajte hocikoho miestneho, nech vám ho zavolá. Taxíky sú riadne označené.

Mobil. Nomofobici a ťažko závislí na dopamíne od mobilu nech do Ruska vôbec necestujú. Tí, čo s mobilom neonanujú, treba sa len vyzbrojiť trpezlivosťou, je dosť možné že nejakých pár hodín po prílete vám nepôjde ani wi-fi, dokonca ani SMS nepôjde posielať domov. Volať sa však dá, tak narýchlo, aby nestiahlo veľa peňazí… Je potrebné odpovedať na SMS od ruského telefónneho magnátu megafon, (neskôr mi prišla sms od druhého). Čosi skrátka treba odklikať a SMS po tom už pôjdu. Poklikal mi to SBSkár na úrade, keďže je to v ruštine… Ak vám naskočí wi-fi, to verejné nebude pre vás dostupné, pýta si stále a všade ruské číslo na overenie. Ak chcete získať ruské telefónne číslo na váš pobyt, ktorý nesmie presiahnuť 30 dní v rámci elektronických víz, tak veľa šťastia… Byrokratický postup, ktorý sa oplatí iba tým, čo idú na dlhšie tam. Pokiaľ chcete telefónne číslo, a vaša 1.zastávka je Petrohrad, viem vám napísať postup a adresy (s výnimkou notára), ako toto vyriešiť v tomto meste (čím ušetríte nervy a čas). Zanechajte kontakt v komentári, alebo čítajte ďalej, nižšie je môj mail kontakt.

Wi-fi vám ako cudzincovi pôjde na hoteloch a prípadne v niektorých podnikoch po zadaní hesla. Wi-fi ale príležitostne vypadáva všetkým bez ohľadu na národnosť:D Predovšetkým v Moskve GPS v okolí Kremľa – Kitaj Gorod mne osobne vôbec nefungoval. Pár metrov ďalej od Červeného námestia už sa nejako snažil aj ísť (napríklad Tverská, Puškinovo námestie). V Petrohrade naopak, GPS fungoval tak perfektne ako nikde na svete a v offline režime. Väčšinou online nie som, takže google mapy mi nejdú, ale v Petrohrade vždy presne viete, kde ste aj v offline režime. Sociálne siete vám pôjdu všetky, whatsapp, fb, telegram určite, je však potrebné si zdarma stiahnuť free VPN (poradila mi inak Ukrajinka z Donecka, neskôr ďalšia Ruska). Niektoré VPN idú, niektoré nie, ale v pohodičke sa to dá riešiť a viete byť v kontakte mimo hraníc, zdieľať, chváliť sa, plakať, nadávať a všetci o tom môžu vedieť. Vo vedeckom mestečku Dubna mi internet šiel tak ako na Slovensku.

Ubytovanie. Známy je ostrovok, určite hľadajte ubytko cez nich. V tomto kroku bude potrebné si stopercentne overiť predtým, že vás ako cudzinca prijmú! Bez tohto uistenia si neobjednávajte ubytovanie a nechoďte tam. Najmä v prípade Moskvy!!! Ak vám prejde rezervácia, nemusia vás prijať! Musíte si vopred overiť ako cudzinec, či vás ubytujú. Majú niečo ako licencie na prijímanie cudzincov, a treba si overiť mailom, telefonicky tieto veci.

Opatrenia v Moskve sa rapídne zvýšili, budete mať lepšiu ochranku než slovenský prezident. Na letisku vám dajú migračnú kartu, tú noste s pasom všade, nikdy ich nenechávajte na ubytovaní! Rovnako aj elektronické víza, vytlačte si ich aj pre hotely. Ubytovanie v Petrohrade nebol problém. Moskva je ale problém, ktorý sa najlepšie rieši cez niekoho, kto hovorí po rusky. Ale ak vďaka môjmu mailu teraz viete tento fakt, už sa viete zariadiť vopred. Ak chcete overené hotely v Petrohrade (Dostojevského ulica, 10-15 minút peši od Nevského prospektu) a Moskve (Tverská, pár minút od Kremľa), napíšte mi na michaela.romanovzavináčgmail…

Doprava. Petrohrad – karta za pár rublíkov a 700-800 rubľov nabiť na tri dni na bežnej metro stanici a môžete si chodiť kade-tade metrom, busom, električkou. Vždy treba priložiť kartu o turniket, aby sa objavila zelená fajka. Revízori sú v Petrohrade bežne sa vyskytujúce existencie a z Nevského prospektu už ich budete poznať ako kámošov, ak sa budete dennodenne voziť po ňom. Moskva – červená kartička na tri dni za 800 rubľov, a môžete si užívať najšpičkovejšiu dopravu na svete. Nepoznám lepšiu dopravnú úroveň a logistiku ako v Moskve. A to nie je len o metre. Moskovské metro je na jeden celý blog,  možno ho napíšem.

Vlak Petrohrad-Moskva, alebo iné viac vzdialenejšie miesta… Tak tu vzniká najväčšia komplikácia, asi najhoršia, čo som zažila, ubytovanie je ešte oproti tomu nič. Dnes to vidím tak, že dobrým riešením je, ak vám niekto miestny kúpi lístok na vlak zo svojho účtu a zaplatíte mu v hotovosti (oslovte dakoho z recepcie napríklad). Vlak Sapsan som si zakupovala na petrohradskej stanici, pričom predo mnou čakalo presne 80 ľudí a jednotlivca vybavovali tak 15 minút. V 2019 sa dalo jednoducho z domu vopred kúpiť. Moja rada je skúsiť to cez ruského občana. Treba k tomu váš pas a budú pýtať ruské číslo, ale nemusíte ho dávať, ak ho nemáte. Nado mnou sa jedna pani zľutovala a tak som čakala len hodinu dačo… Takisto tam málokto vie anglicky! Ale v tomto si Rusi zase vedia rýchlo pomôcť a vyťahujú už mobily s translátorom. Toto sa mi fakt na nich páči, že sú hneď automaticky pripravení pomáhať, hoci by to malo trvať aj pol hodinu, budú sa vám venovať. Na stanici, ulici, v potravinách, divadle, múzeu…

Asi toľko k praktickým veciam. Zaujímavosti o mesačnom pobyte v Rusku si vypichnem a napíšem do ďalších blogov.

Na záver len toľko. Obe mestá sú bezpečné, vodiči áut či autobusov vám dávajú prednosť, aj keď ste ešte nestúpili na prechod pre chodcov. Keď mi autobusár dával prednosť, až som sa cítila trápne. Skrátka tu žijú ohľaduplní ľudia vrátane kolobežkárov a cyklistov. V lete je to tu asi viac prehustené a nájdu sa blázni (vravela mi jedna Ruska v krátkej debate), ale nehrozí, že by vás zrazilo auto či kolobežka ako v slovenských mestách a vlastne všade na Slovensku. Autá majú svoje miesto, chodci svoje, cyklisti na chodníkoch idú dosť pomaly a dávajú pozor. Takí, čo šli rýchlo, jazdili pri autách normálne, ako by som chcela aj ja, ale pre aroganciu slovenských vodičov je to riskantné. V týchto ruských mestách je od základov inak nastavená dopravná disciplína a veľmi ma hnevá to, že doma ma už skrátka čokoľvek môže zabiť a Slováci to riešia ešte zvýšeným nákupom priblbých plechov, kolobežiek a ešte agresívnejšie jazdia, autá sa váľajú po chodníkoch… Opatrne jazdia iba tí, čo boli za hranicami a vedia, že už za hranicou sa inak jazdí. Všade sú kontroly, policajti, vojaci, doprava je bezpečná, ľudia ohľaduplní, skrátka pravda je taká, že kým v Košiciach každý deň bojujem s tým, aby ma nezvalcovalo auto, kolobežkár, prípadne ma nepostrelil niekto v budove, univerzite či potravinách bez kontroly:D, Moskva a Petrohrad sú maximálne sejfnuté trezory momentálne. Alexandra II by asi šľak trafil nad takou bezpečnosťou miesta, kde prežil niekoľko atentátov. Navyše po vás nepokukujú chlípnici, uchyláci, nečumia, ak máte legíny, nepokrikujú ako Taliani, takže miestny odstup a úcta k ženám sa tam stále dodržiavajú, to Ruskám závidím. Aj voľno na deň žien. Od roku 2019 sa nezmenilo ani to povestné kŕmenie holubov.-), čo mi príde veľmi sympatické.

Nepobite sa v komentároch.