zipporah

„V Petrohrade je na každom kroku socha spisovateľa. Cítiť silu ruskej literatúry!“ 20.7.2019, Nevský prospekt

Blog je pre knižných labužníkov a krúti sa okolo múzeí ruských spisovateľov, nachádzajúcich sa v Petrohrade. Sú očíslované, zároveň však dávam do pozornosti aj vedľajšie literárne skvosty (X), na ktoré môžete natrafiť potulkami mestom. Petrohrad som navštívila počas dvoch rokov 2019 a 2026 a viedla som si poznámky. Vážený čitateľ, nastav ruku! Zavediem ťa k múzeu ako istá Ruska, ktorá ma kedysi chytila za rameno, pootáčala moje dezorientované a rozchechotané ja na petrohradskej križovatke (veď som tam bola ešte len dva dni!) a kúsok cesty ma odprevadila k môjmu prvému múzeu milovaného Fjodora Michajloviča Dostojevského (1). Písal sa rok 2019 a hoci bolo leto, tie prvé dni tam…

Pršalo. Dážď je taký jemný ako hodváb, akoby prechádzal cez dáždnik. Neutrínový dážď… No a tak rýchlo som utekala do múzea literatúry, že som došla do múzea delostrelectva, kde strážiacu babku chytal spánok. 19.7.2019

Jedinú poznámku, ktorú mám zapísanú o tomto múzeu, je, že mi tam chýbal Gogoľ:D Keďže ho Dostojevskij spomína skoro v každej knihe, tak som si vybudovala predstavu, že ho Fjodor nielen registroval, ale mal ho rád, čo sa mi neskôr v nejakom anglickom texte potvrdilo. Do múzea na rohu dvoch ulíc (jedna z nich sa volá Dostojevského), sa vchádza schodíkmi nadol, kde si po vstupe kúpite tiket a suveníry. Spomínam si na veľkú miestnosť so zmesou rukopisov a fotiek. Podľa mojich zápiskov ma až tak neohúrilo múzeum ako suveníry. Možno to bolo aj preto, že som pred ním navštívila vaječné blýskavé Fabergého múzeum. Pri kúpe tašky Idioti sa pani uisťovala, či som si vedomá toho, čo je na nej napísané. Akoby si robila starosti, že sa nepohybujem medzi idiotmi a mohla by taška pobúriť moje inteligentné okolie v Košiciach. Ubezpečila som ju, že všetko je v poriadku, tašku beriem.

Dostojevskij je pochovaný v Petrohrade spolu s Čajkovským (má prekrásny pomník) a ďalšími významnými osobnosťami. Je to jediný spoplatnený Tichvinský cintorín (X0) (aj s pobehujúcimi mačkami), cena je 150-200 rubľov. V blízkosti Sennaya Plošchaď sa nachádza dom, ktorý je jednou z kulís fiktívneho príbehu Zločin a trest, tzv. Raskoľnikov dom (X1). Aj samotná plošchaď a celé okolie sa údajne stali javiskom asi najznámejšieho príbehu od tohto spisovateľa. Ako bonus… ak budete mať dobrý čuch a pochodíte si uličky okolo tohto námestia, možno natrafíte na najznámejší nos všetkých čias (X2)…

S boľavými nohami som sa dotrepala k vytúženému múzeu ruskej literatúry. Veľmi dobre. Dominuje tu Puškin a Tolstoj. Až potom Turgenev, Dostojevskij a Lermontov. Gogoľov kútik ma najviac zdržal. Zdá sa, že Gorkij je na krajíčku… Pričom na Slovensku pôsobí ako ruský velikán 20.storočia. Solženicyna som ani nevidela… 22.7.2019

Po korzovaní po vŕzgajúcich parketoch múzea ruskej literatúry (2) neďaleko slávnej Kunstkamery som sa v ten istý deň presunula do Puškinovho múzea. Podľa mojich zápiskov sa mi viac páčilo v prvom múzeu. Puškin je však ruský geroj literatúry, je skrátka všade. Vybehne navás z obrazu, čokolády, pohára, aj z Mojky… Puškinova socha (X3) sa nachádza napríklad pred Russian Museum neďaleko ikonického petrohradského chrámu.

V Puškinovom múzeu (3) máte exhibíciu automaticky so sprievodom a je tam najväčší výber suvenírov. Ak sa z neho vrátite na Nevský prospekt, natrafíte na sochu N. V. Gogoľa v plášti (X4).

Toto drobné a dokonalé literárne epicentrum v severnej časti Nevského prospektu je navyše posilnené dvoma fantastickými reštauráciami. Literary Café (X5) priamo na Nevskom prospekte je posledným miestom, ktoré Puškin navštívil pred súbojom. Neďaleko sa nachádza v ulici Malaya Morskaya kolmo na prospekt moja milovaná Gogol restaurant (X6), ktorá je absolútne dokonalá po všetkých stránkach. Atmosféra, jedlo, ľudia, hudba, dokonca vtáčiky, ktorým musí zašibávať z opakujúcej sa hudby… V tejto reštaurácii dostanete len domáce jedlá od dobovo oblečeného personálu, ktorý, keď vidí, že sa tešíte, tešia sa aj oni. Odporúčam vareniki s čerešňami, lososa s nejakou ďalšou rybou v tvare sopky, a pochopiteľne, ikonický kačací boršč – ten je hádam povinnosťou, je najlepší. Obdobný dostanete aj v dvojposchodovom Literary Café (X5), ktorý je celý prezdobený obrazmi, soškami, bábkami, rekvizitami, veľkým klavírom a píšucim Puškinom v nadživotnej veľkosti. V oboch reštauráciách je lepšie sa prihlásiť dopredu, ale ja som mala šťastie, že som bola sama a mali voľné miesto. Druhú návštevu Gogoľovej reštaurácie som si ale musela rezervovať (víkend).

Hoci sa múzeum o Gogoľovi v Petrohrade nenachádza, nájdete neďaleko jeho reštaurácie dom s pamätnou tabuľou (X7), v ktorom prebýval. Ak sa vrátite smerom na sever do Alexandrovského sadu, naďabíte na busty Gogoľa a Lermontova (X8), na ktorých bežne posedávajú holuby. Ak si zájdete do Petropavlovskej pevnosti, je tu viacero roztrúsených expozícií najvýznamnejších osobností ruských dejín  ako Ivan Hrozný, Romanovovci, Suvorov, Danthes…, a Puškin, Gogoľ, Dostojevskij, Tolstoj a Čechov (X9).

Po mnohých rokoch som bola svedkom toho, ako muž posadil ženu za stôl. Raňajkujem a Dosty na mňa pozerá… 21.3.2026, Dostojevského ulica, hostel

Puškin a Gogoľ sú pochovaní mimo Petrohradu. Údajne nejaký pozostatok Gogoľa preniesli na Volkovský cintorín v Petrohrade (nenašla som ho), ktorý je domovom odpočinku ďalšieho významného spisovateľa Ivana Sergejeviča Turgeneva (X10). Puškinov hrob som, žiaľ, ešte nenavštívila, nachádza sa južne od Petrohradu, autobusom asi 3-4 hodiny.

Zabehala som si dnes ulicami v blízkosti ubytka a aj okolo sochy F. M. Dostojevského (X11)… Na Volkovskom cintoríne je Mendelejev!, ďalší spisovatelia Alexander Kuprin, Leskov a Saltykov-Ščedrin (X10). Turgenev má dokonca zasadený strom a tabuľu s citátom… 22.3.2026

Nie je nič výnimočné na tom, ak natrafíte na portréty spisovateľov v ďalších múzeách, kde by ste to ani nečakali. Číhajú v Múzeu hygieny, Múzeu tieňov, Ruskom múzeu, striehnu za každým rohom, ako za každým druhým rohom číha divadlo. Dokonca som zistila, že sa v Petrohrade nachádza aj Čechovova reštaurácia.

Petrohrad si zachováva klasiku, nič nemení a neprispôsobuje dielo a atmosféru súčasníkovi (ak nepočítame suvenírové usbéčko s profilom Gogoľa). V tom je ruská duša výnimočná, zachováva to staré klasické a udržuje jeho hodnotu aj dnes a bude tomu tak aj zajtra. To som pochopila počas predstavenia klasiky Rómea a Júlie. Cítila som, ako mi na všetky rany prikladajú náplasť, cítila som úľavu od bolesti, akú mi spôsobuje súčasné knižné umenie a najmä divadelné prevedenie knižných predlôh. Ako sa o to „pokúsili“ v Košiciach so Zločinom a trestom. Skutočne sa na tom podieľali zlodeji klasiky. Skutočne sa potom umelci tvária ako turbo intelektuálni jedinci.

Klasika je klasika a sú veci v umení, ktoré sa nesmú prispôsobovať dobe! Rusi majú dušu… vernú pre pôvodné umenie. 28.3.2026

Presne ako Taliani, veď preto aj Rusi mnohokrát čerpali a inšpirovali sa talianskym umením. Samozrejme, aj tu máte v ponuke predstavenia v modernejšom šate, avšak divák má stále na výber ísť za statickou klasikou, ktorá má v sebe nadčasovú krásu, alebo za dynamickou modernitou, ktorá môže/nemusí vyvolávať viac rozpakov. Keď budem chcieť vidieť niečo moderné, môžem zostať na Slovensku, ale za skutočnou klasikou, zachovalou v celej svojej umeleckej kráse a autorovej pracovitosti a láske k svojmu dielu, si pôjdem znovu a znovu navštíviť nielen Petrohrad, ale aj Moskvu. Čo všetko nájdete v Moskve, sa dozviete v ďalšom blogu. V tomto blogu máte literárne orechy zhrnuté dokopy. S pomocou umelej inteligencie sa ľahko dostanete k spomínaným trom múzeám a ďalším pamiatkam či autentickým miestam (X0-11).