zipporah

Abstrakt: Destabilizuj a inhibuj fibrily vo svojom mozgu aneb karotenoidy s neuroprotektívnymi účinkami.

Kľúčové slová: Alzheimerova choroba, karotenoidy, oxidačný stres

Keď som sa už začala tešiť, že končím rešerš o jednej rozsiahlej skupine látok a dostala som sa k tetraterpénom, za ktorými ma už čakal iba milý polyterpén kaučuk s gutaperčou (mávali mi zátvorkami, kričiac „Neboj sa, Miška, už len kúsok a si pri nás!“), pričom som aj tak preskočila dve podskupiny látok – saponíny a kardioglykozidy (fascinuje ma tá nekonečnosť rastlinného sekundárneho metabolizmu!), zrazu na mňa vychrlil Google nieže zopár experimentálnych štúdií, ale niekoľko rešeršných prác!, ktoré odkazujú na experimentálne štúdie… a chytila ma nadšená výskumná porážka. V jednej vete zhrnutie mojej aktivity a atmosféry z nej.

Tak som sa rozhodla spísať pár zaujímavých info pre verejnosť v súvislosti s Alzheimerovou chorobou (AD) a karotenoidmi. Najzaujímavejšie na týchto látkach je skutočnosť, že v porovnaní s inými terpénmi, existujú o karotenoidoch aj klinické štúdie – pracujú s vybranou skupinou ľudí alebo ich vzorkami. Pri čítaní o prípravách vzoriek ľudských mozgov ma trochu naplo (Dorey et al. 2022), a tento moment ma inšpiroval k napísaniu blogu. A ešte komerčná poznámka: najjasnejším dôkazom o neuroprotektívnych účinkoch karotenoidov je škála produktov na predaj.

Čo sú to karotenoidy?

Rastlinné sekundárne metabolity karotenoidy patria medzi terpény/terpénové alebo terpenoidné zlúčeniny, ktorým sa nadáva ešte aj do izoprenoidov. Z chemického hľadiska sú to teda konkrétne tetraterpény; klasifikácia, o ktorej sa tu nebudem rozpisovať, je aj pre mňa vysokým levelom, ale pre predstavu súvisí s biosyntetickými dráhami. Skúste ísť do nich!

Kde ich nájdeme?

Čitateľky ženských magazínov to vedia, v ovocí a zelenine, pretože karotenoidy a ich kyslíkové deriváty (xantofyly) sú maliari… Sú to rastlinné farbivá žltej až červenej farby, farbia plody a kvety, aj maslo, zrnká kukurice, perie plameniakov, morské živočíchy a je zatiaľ známych cez 600 zlúčenín tohto „maliarskeho“ typu (Nagy et al. 2011). Tak už zjedz tú paradajku! Tvoj mozog potrebuje lykopén, ten ľahko prechádza cez hematoencefalickú bariéru (BBB) a jestvuje hodne veľa štúdií o jeho neuroprotektívnych účinkoch (Flieger et al. 2024). A navyše, keď sa prehrabete v ľudských mozgoch s diagnostikovanou AD (ktoré však treba najprv v mažiariku rozomlieť), zistíte, že mali najväčší deficit lykopénu a zeaxantínu v porovnaní s mozgami zdravých jedincov (Dorey et al. 2022). Alebo preskúmajte ľudské séra, naznačujú totiž, že vysoké hladiny lykopénu, luteínu a zeaxantínu v ľudskom sére sú spájané s nižším rizikom úmrtia na AD (Min a Min 2013).

Karotenoidy nepotrebujú pas na cestovanie cez hranice.

Väčšina karotenoidov poľahky prekonáva veľkú prekážku, s ktorou sa pasujú výskumníci. Ide o distribúciu liečiva, nejakej látky do mozgu. BBB nie je pre srandu neurotických králikov a slúži spoľahlivejšie než akýkoľvek múr, plot či čokoľvek, čo vyprodukoval človek v dejinách ľudstva. Mozog je bez pochýb najcitlivejším orgánom v tele človeka. BBB vás neprepustí len tak ľahko, aj keď máte občiansky pri sebe, nad osemnásť a prázdny register. Ani podplatiť sa nedá. Korupcie schopné sú iba nádorové bunky s členmi nášho imunitného systému (platobné transakcie prebiehajú vo forme ATP-adenozíntrifosfátu ako zdroja energie), zatiaľ o ničom inom neviem, čo by sa nechávalo podplácať v rámci ľudského tela. Ak niekto niečo vie, nech mi nechá odkaz, molekulárne korupčné škandály ma fascinujú viac než ľudské. Takže množstvo publikácií demonštruje, že karotenoidy nepotrebujú žiadny pas do imperiálneho štátu Mozog, ktorý sa nachádza za BBB. Väčšina z nich prejde bez ťažkostí. To je veľký a zásadný bod pre nich!

Zase stres, ale len na okraji priepasti.

Fibrily vytvorené z proteínu Aβ – amyloidné plaky – robia mozgu veľké problémy, vytvárajú sa však v dlhodobom čase a až v závere sa ukáže ich „sila“ v diagnóze Alzheimerova choroba. Princíp časovosti a „veľkolepého“ záveru je podozrivo podobný nádorovému ochoreniu. Taký je život biomasy. Primárne vyhľadávam články o látkach, ktoré destabilizujú, prípadne inhibujú tvorbu fibríl a na to slúžia také a onakvé testy. Mechanizmy účinkov karotenoidov podľa štúdií však spočívajú skôr v potlačovaní oxidačného stresu nervových buniek, nie v inhibícii tvorby fibríl. Na to sa používajú zase metódy a testy iného druhu, sú to často neurobehaviorálne experimenty, imunohistochemické testovanie (mimo môjho záujmu, ale všetko má spoločný cieľ v prevencii a potlačovaní progresie AD). Oxidačný stres je indukovaný tvorbou Aβ amyloidných plakov. Napríklad v porovnaní s terpénmi, ktoré sa vyskytujú v siliciach (bežný názov: esenciálny olej), mechanizmus neuroprotektívnej aktivity silíc a ich zlúčenín je spájaný aj s destabilizáciou a inhibíciou fibríl či už Aβ proteínu (AD), alebo aj proteínu α-synukleín (Parkinsonova choroba). Kým teda chémia silíc „kope“ priamo do fibríl, chémia karotenoidov „chytá“ radikály, ktoré vznikajú vďaka výskytu fibríl v mozgu. Aj keď… taká marhuľová frakcia mala inhibičný účinok a najviac si pritom s fibrilami „odmakal“ karotenoid luteín (Katayama et al. 2011). Pár vedcov sa usiluje aj o popis pravdepodobných mechanizmov, ktorými karotenoidy inhibujú agregáciu Aβ proteínov (Lakey-Beitia et al. 2019). Pre teba je najdôležitejšou informáciou to, aby si nenechával v špajzi zhniť marhule, mozog sa ti odvďačí. Vlastne nenechaj nič zhniť, čomu dala príroda krásnu farbu 🙂 a chytré látky, ktoré nám pomáhajú prežiť.

Ak máš k tejto téme otázky, zanechaj ich v komentári a napíš mail, odpíšem, prípadne pošlem odkazy na články.

Zdroje:

Flieger et al. 2024 https://www.mdpi.com/1422-0067/25/16/8982

Dorey et al. 2022 https://journals.sagepub.com/doi/10.3233/JAD-220460?icid=int.sj-full-text.similar-articles.2

Nagy et al. 2011, Farmakognózia-biogenéza prírodných látok, Vyd. Osveta, Martin, 2011

Min and Min 2013 https://karger.com/dem/article-abstract/37/3-4/246/99201/Serum-Lycopene-Lutein-and-Zeaxanthin-and-the-Risk

Katayama et al. 2011 https://pubs.acs.org/doi/abs/10.1021/jf203654c

Lakey-Beitia et al. 2019 https://www.mdpi.com/1422-0067/20/22/5553