„Kolik lidí je nemocných, protože nemá na práci nic zajímavého, jejich život je plochý a jednotvárný, poněvadž nemají naději…“
P. Janet, pater magnus vedeckej psychoterapie
Nádej môže kotviť v spánku, v „bio“ paradajkách alebo vo fantázii. Alebo zaklope na dvere divotvorca Epimemides a spraví nám „očistu Atén“.
Psychózy a neurózy sú vírusy, vredy, parazity, neutrína, ktoré hostia na duši, prelietávajú si cez naše srdiečko s veselým úškrnom. O mnohých sa človek dozvie za života či už v stave hypnózy, alebo na počkanie pri platení mesačných šekov. Niektoré sa úspešne skrývajú po celý život ako skutoční bohovia.
Sme chorí? Choroba má charakter procesu. Sme v procese, ako dobre, a to z dvoch dôvodov: jestvuje čosi „tam vonku“, podobajúce sa Času. Okná sa raz zavrú a mlieku dôjde expirácia. Aspoňže nás prinútia znovu ich otvoriť a kúpiť si nové, v tom spočíva princíp života. Princíp pohybu, ktorý zlostí Večnosť. Za druhé sú to rozsypané výsledky, následky z prvého vreca zázrakov, áno! Pretože môže byť lepšie alebo horšie. Pretože nič netrvá večne. Ak si to človek alebo Oblomov uvedomí, spraví obrovský krok k chrámu na zaplatenie šekov. Skutočný boh, bojujúci proti vlnám nepriazní a prdom politikov. Cesta do pekel je vždy vroubena dobrými úmysly, vraví jedno porekadlo, proč, Irenko, proč je tak moudré?
Sme dobrí, pamätajme si to, opakujme si to, pretože predpovede pána Dostojevského a spol. sú kruté a buďme k sebe otvorení, osloboďme sa v porozumení: z čoho iného dobro vyrobiť, ak nie zo zla? Glgnime s pokorou ten diamant poznania alebo otvorme kroniku ľudstva, zbadáme, že nielen nám sa ligoce gágor. Dospeli sme k tomu ,že skutečný a jediný luxus, který stojí za to, jsou lidské vztahy…
Sme natrieskaní fixnými ideami, motívmi a hodnotami. Za emočným stavom stojí nevýhodný zoznam názorov. Nie sme frustrovaní preto, že hviezdy vo vesmíre sa nechcú dať zrátať, ale je to práve názor, že nedostatočné matematické schopnosti z nás robia negramotných, vlastne sme toho názoru, že matematika je k životu potrebná! Jedna babka povedala úžasnú vetu: „Nenadávaj na živly.“ Takže ani na hviezdy. Zatmenie Slnka už raz ukončilo vojnu. (v dokonalom dátume 28. 5. 585 pnl) Potrebné je vziať kosák a skosiť nevýhodný systém názorov, radí Ellis. Už tisícky rokov dozadu vyšli na povrch prvé svedectvá o ľudských rukách ako o najdôležitejšom nástroji (všetkých čias)… Tak preto si Puškin leštil svoje pazúriky každý deň?!
Skupinová terapia: chyťme sa za ruky, tie nie sú ťažké, ruky vôbec nie sú ťažké, telo sa vznáša… gravitácia? O takej som nepočul, pôsobí aj na svetelný meč? Zaveďme nový „rest-cure“, sadnime si za spoločný stôl, hráme sa na deti, dospelých a rodičov. Cíťme, vecne uvažujme alebo konajme v zmysle prevzatých tradícií, poznatkov a hodnôt. Berne radí, aby sme nezvyšovali hlas počas hokejového zápasu. Aby sme rozumne odpovedali na otázku dospelého, ktorý nám chce dobre. Chce prepnúť kanál. Po osemhodinovom sledovaní Pána prsteňov s pokojom v srdci vyjdime von si prevetrať hlavu. Pokúsme sa rátať hviezdy a nemyslieť na to, že smrť je vypredaná. Pretože nádej JE. Čaká sa totiž na dotlač. Dejiny smrti od Ariesa P.
Nebojme sa života. Bojujme za luxus pre dušu.
Celá debata | RSS tejto debaty