Na hladný žalúdok je každý kufor ťažký.
N. V. Gogoľ
Súcit je najdôležitejší a hádam jediný zákon bytia celého človečenstva.
F. M. Dostojevskij
Redaktor vydavateľstva Bagal (Deflačný vesmír, 22. storočie) William Cortéz pokračuje v rozhovore s pánom Júliusom Huxleym, ktorý vlastní patent v rozvoji technológií na potlačovanie snov.
„Inflačný vesmír. Dvadsiate prvé storočie.“ Pán Huxley spomína dejiny, ktoré sa zhodujú s dejinami Deflačného vesmíru do 21. storočia. Autor článku zostručnil predošlý rozhovor. Článok o vykosťovaní mamutov a mäsa v Holandsku si môžete vyžiadať z archívu vydavateľstva (ročník VIII., číslo 24, rubrika Vývoj, názov: História mäsa a mäsových výrobkov). „Keď sme odhodili vidly, kvaku odložili na horšie časy, presedlali sme zo sedliaka na mešťana. Tomu iba chvíľu trvalo, aby zabudol, aké sú kravy mazané a prefíkané. V 21. storočí sa ľudia tvária, že sú zo šľachtického rodu. Sedliacky pôvod neprizná nikto, aj keby ste sa mu vyhrážali doživotným trestom nepitia alkoholu, nešoférovania a surfovania na internete, William. Toto sú tresty horšie než trest smrti a či je to pocit hanby, pohŕdanie minulosťou alebo snaha zatieniť ju, to je na tých, ktorí tvrdia, že im na názoroch druhých o nich nezáleží. Ľudia už nevykosťujú mamuty, ale v inzerátoch hľadajú vyučených mäsiarskych vykosťovačov. Môžu pochádzať z inej krajiny, pretože 99% ľudí žije v móde a je v móde cestovať za prácou do zahraničia. Bez Jupitera je jasné, že sme kravy a barany rozmýšľajúce nad hladom, rozmnožovaním, blahom a úspechom. Istý spisovateľ1 tomuto procesu zadal matematický vzorec dva plus dva sú štyri. Géniovia a svätci sa mu vyhýbajú, neobratným životným štýlom porušujú prísnosť matematiky.“ Pán Huxley tvrdí, že by umreli hladom, keby kravy a barany nemali niečo také, ako súcit, čo by sa v nich nezjavil často krát v prípade, keby nebolo práve týchto geniálnych a svätých obetí.
Temer ako guru prednášal pán Huxley ďalej: „Ísť za hranice si vyžadovalo odvahu. Odvaha dôrazne pripomenie začiatok konca, ktorý je stále v plnom prúde po narodení, lenže sa na to nedá ustavične myslieť. Je to veľká zmena začať koniec. Tiež si vyžaduje zvláštnu, takzvanú primárnu odvahu, o ktorej ste nerozhodovali vedomky. Preto odvaha, o ktorej ste vedome rozhodli, brzdí odvahu, o ktorej ste nerozhodovali. Spočiatku a zo strachu sa nevidíme byť odvážnymi. Ja som v sebe vytvoril odvahu na to, aby som odišiel do zahraničia a odvahu, o ktorej som nerozhodoval, som naplno zatlačil do úzadia. Ponúknem vám niečo na pitie?“
„Kolu, ďakujem.“
„V každom vesmíre, kde žije človek, odvaha a súcit sú najdôležitejšie na prežitie a naplnenie životného vzorca a vzorca s nelogickým výsledkom. Na šťastie. Prines kolu,“ prikázal robotovi.
Surový vládny ťah na ľudstvo v Deflačnom vesmíre je nelogickým výsledkom, idúcim proti prírode, no nájdeme iné aspekty, ktoré sa pochopiť dajú a my im musíme priložiť rovnakú váhu. V Kazateľovej knihe sa vraví: lebo kde je mnoho snov, tam i mnoho márností a tam i mnoho slov. Aspekty, výhovorky, názory, argumenty, alibi, múry, knihy, lavice, blogy. Šedivý chaos. A to všetko pre vypočítavosť, chamtivosť, hrabivosť, ctižiadostivosť… Pre snivosť!
„Deflácia je zatiaľ najhoršia udalosť, aká sa deje v paralelných svetoch. Nik by neprijal tento údel,“ povedal som. „Čo ste urobili ako prvé po vašom odvážnom rozhodnutí ísť do zahraničia?“
Július sa previnilo opýtal: „Čo urobí človek, keď chce vycestovať?“
Dostal som príležitosť prejaviť sa: „Lúči sa s priateľmi, rodinou, vysvetľuje im, že neodíde na dlhú dobu, ale doba sa môže kedykoľvek predĺžiť natrvalo a môže na nich zabudnúť. Požiada ich, aby mu utierali prach a pofúkali kaktusy… Ten váš robot je zvláštny, stále prevracia oči. Nemá pokazené očné elektródy?“
„Skôr je citlivý na uši, nie je zvyknutý na iné farby hlasov v dome. Ak mu poskakujú oči, je možné, že je precitlivený aj na farbu vlasov. Dajte mu šancu a vydržte. No neodpovedali ste správne. Najprv si musí človek kúpiť kufor. Bez kufra sa nezaobídete! Celá história ľudstva je preplnená kuframi a batožinami!“ (V najbližšom čísle nájdete v rubrike Evolúcia článok o kufroch.)
„Oponujem autorovi2 výroku, že uterák je najpotrebnejšou výbavou. Vôbec nevystihuje psychológiu človeka. Pokorným štýlom Rousseau naznačil príčinu našich konfliktov a majetnému človeku predsa nestačí nejaký uterák so zabudovaným nízkotučným jogurtovým mliekom! Kufor vystihuje celú podstatu človeka. Jeho charakter, majetného ducha, inteligenciu či emočný kvocient nájdete len a len v jeho kufri!“
Dúfal som pevne a modlil sa k Jupiterovi, aby ma po týchto slovách Július nevyzval otvoriť svoj kufor. Bol by som nerád, keby sa celý svet dozvedel o mojom emočnom kvociente. Našťastie pokračoval a iba som prikyvoval, v hlave sa mi premietalo, ktoré veci v kufri by vzbudzovali osvietenské úmysly.
„Kúpil som vorvaňa, tak som nazval nový kufor, a mal farbu vojaka v depresii schovávajúceho sa za kríčkami. Bol som vo veľkej škatuli, kde predávali koše s potravou, tepláky, karafiáty, dreváky, Pýcha a predsudok, samolepky, hrnce, do ktorých vám prémiovo strčili bravčovú krkovičku a všeličo iné mali vo veľkom Trevexe. Ťahal som vorvaňa po dlážke a vydával melódiu budúcnosti, videl som prekrásne scenérie talianskeho života, kým sa zákazníci dívali na tridsať pohybujúcich sa hláv Davida Lettermana v jeho show a rozmýšľali nad cenami paštét. Trevex ponúkal západnú špecialitu, čerstvo upečené hamburgery s kuracím mäsom vedľa regálu s ponožkami rôzneho charakteru, ale ja som sa hral na záchranné koleso a prisámvačku, cítil som, že mi morský vzduch prefúkal vlasy. Zvuk vorvaňa sa stal novým zmyslom života a na cestu som si pribalil ponožky s veľkonočným motívom.“
Pokračovanie nabudúce. Tento článok s rozhovorom, ktorý ste našli na Smetisku snov, spracovalo novinárske vydavateľstvo Bagal. Rozhovor pripravil redaktor veľkých kvalít William Cortéz. Všetky práva vyhradené na Smetisku snov.
1. spisovateľ = ruský spisovateľ F. M. Dostojevskij, Zápisky z podzemia
2. autorovi = anglický spisovateľ D. Adams, Stopárov sprievodca galaxiou
Celá debata | RSS tejto debaty