zipporah

„Bolo ťažké byť cárom. V Rusku sa nevládne ľahko. Dvadsať cárov panovníckeho rodu Romanovovcov vládlo tristoštyri rokov, 1613-1917. Boli to najúspešnejší budovatelia ríše od čias Mongolov. Do konca 19. storočia ovládali šestinu povrchu zemegule.“ S. S. Montefiore

Začiatky spojené s okamžitým utrpením

Ako sa teda začína príbeh veľkých rozmerov nielen v čase, ale aj na mape? Niekde ešte za čias vlády čeľade Riurikovcov, kedy vládol obľúbený Ivan Hrozný so svojimi opričníkmi. Romanovovci nemali kniežací titul, boli to bojari a jeden z nich predstavil Ivanovi Hroznému svoju sestru Anastáziu Romanovovú. Bola to jeho najobľúbenejšia manželka, ktorá prispela dobrému postaveniu Romanovovcov na dvore. Keď zomrela, Ivan šalel viac než obvykle, okamžite obvinil za jej smrť kadekoho, okrem toho tento paranoidný panovník jednou kopijou preťal hlavu svojmu prvorodenému. Počas večere. Nech to znie príšerne, lebo to príšerné je, ale jestvuje aj horšia verzia toho istého príbehu… Napísal ho sám Peter I. Veľký.

Michal Romanov ako prvý ruský panovník mal 16 rokov, tik v oku, slabé nohy, nevedel poriadne čítať ani písať, ba čo viac chudoba sa mu stala družkou. Okrem nej sa po svete túlal a skrýval s matkou Marfou. Do cesty sa mu postavili donskí kozáci, ktorí padli pred ním na kolená. Situácia v Rusku bola zlá, kniežatstvo bolo zničené vojnou, Michal Romanov mal pôvod (jeho starý otec bol tým bratom Anastázie) a jeho otca uväznili v Poľsku. Kozáci ho potrebovali. Matka sa však strachovala o jeho život, pretože ich prenasledovali poľskí kozáci s jasným príkazom zabiť Míšu. S jeho nastupovaním na trón je aj tento príbeh pretkaný dramatickou udalosťou. Obyčajný roľník Ivan Susanin, ktorý presne vedel, kde sa Míša ukrýval (a bol veľmi blízko), neprezradil poľským kozákom, kde je. Mučili ho až na smrť. Jeho potomkov až do konca panovania Romanovovcov pozývali na všetky korunovácie a vznikla opera Ivana Susanina.

Michal mal dve veci spoločné so mnou: uctieval čas (zbieraním hodín) a narodil sa v júli 😀 Po ňom sa vystriedalo niekoľko vládcov. Michalov syn Alexej Romanov zakázal líčenie a v Teremskom paláci neboli zrkadlá za jeho vlády. Bol dobrý, ako bol krutý, čítanie zverstiev bola rutina. Po Sofii, Petrovi a Ivanovi prišlo kladivo po hlave.

„Obzor sa vyčistil“

Peter I. Veľký si už v detstve formou hry vytváral regimenty. Nemal rád obrady, nechal nimi pretĺkať sa jeho brata, postihnutého Ivana (ten tak desivo pohyboval očami a škúlil, že na verejnosti mal oči zaviazané šatkou a za jeho trónom sedel našepkávač). Peter usporadúval Veselý spolok, pijatiku, karneval a paródie, v ktorých zneli menovky ako Odjeb, Vrazchuj, Taschuj… Vtipný excentrik, ktorý rád menil identity, bol požehnaný oceľovým metabolizmom alkoholu. „Všetky čaše sa musia vypiť riadne do dna!“ Život mu nemenili ľudia, ale technika. Bol to asi jediný panovník na svete, ktorého nezaujímal pôvod, ale technické schopnosti. Viac času trávil so staršími, skúsenými ľuďmi alebo s regimentmi, kompasmi, astrolabmi, loďami… Ten by zrejme postavil najväčšiu lego stavebnicu na svete. Údajne počas jeho panovania žilo Rusko v bezvojnovom stave iba rok. Peter mal psychopatické sklony, vedel rýchlo prepnúť z veselosti na hrozbu, tĺkol palicou okolie, sám mečom odtínal hlavy a počas jednej popravy keď odťal hlavu, ďalší trestanec odkopol hlavu obete a Peter v tom momente ocenil jeho odvahu. Mušketiera Orlova oslobodil v jednej sekunde. Orlovov vnuk sa stal milencom Kataríny Veľkej. Počas ciest sa Peter zúčastňoval pitiev, fascinovali ho vnútorné časti, takže v Ermitáži pribúdali nálevy ľudských častí. Keď sa niekomu neurobilo dobre pri pohľade na otvorené brucho, Peter toho človeka chytil za krk a nosom pomaly zavadil o črevá. Peter bol vtipálek, oženil sa s obyčajnou sedliačkou, a navystrájal sa ešte mnohokrát, no najťažšie bolo prečítať si o jeho krutosti voči synovi Alexejovi. Obvinil ho z velezrady, čo bola pravda, otec sa so synom nezhodli, otec chcel bojovať, syn nie. Treba uznať, že Petrovo tempo života bolo šialene rýchle, nespával dlho, pil ako dúha a jeho hyperaktivite mohla konkurovať len ďalšia nasledovníčka Jelizaveta, z ktorej dvor a služobníctvo rovnako šalelo. Dá sa povedať, že najväčším dôvodom rozkolu bola Petrova silná osobnosť, po ktorej by ďalšia silná osobnosť v dejinách Ruska pôsobila ozaj zvláštne. Alexej ušiel až do Rakúska, ale musel sa vrátiť. Podstúpil krutému bičovaniu a ďalším mukám, ktorých sa zúčastnil jeho mučiteľ – otec. Na krutosť bol Peter zvyknutý pre tragické udalosti z vlastného detstva. Postupne nechal znetvoriť alebo úplne zdecimovať množstvo vlastizradcov, ľudí, ktorí sa spájali s Alexejom, až kým si na medailu nevyrazil slová: „Obzor sa vyčistil.“

Veľká láska a Čajník

Keď sa obzor vyčistil, k trónu sa pridal šteklič nôh Miljutin. Venoval sa najmä chodidlám panovníčky Anny s lícami ako westfálska šunka. Známa módna tyranka Jelizaveta organizovala podujatia, na ktorých muži museli byť prezlečení za ženy, a ženy za mužov. Neraz šla spať o šiestej ráno, dvorania („Kedy už bude večerať?“) dostali zaucho, ak sa sťažovali. Po rade ženských imperátoriek do dejín Ruska vstúpila bezpochyby najvýznamnejšia panovníčka Katarína II. Veľká v spoločnosti Potemkina („Dobre. Bláznivý list, pober sa k môjmu hrdinovi…“). Potemkin plnil jej sny, nosil jej portrét na hrudi, vyzeral skutočne k svetu a ako si Chopin so sebou vláčil po Európe klavír, tak Potemkin svoju záhradu. O jeho smrti riekol neznámy kozák: „Žil na zlate, zomrel na tráve.“ Osobne by ma zaujímalo, ako tá prenosná záhrada vyzerala. O ich láske či Potemkinovej moci je toho hojne a pútavo písané. Okrem toho, že pre svojho milovaného a budúceho panovníka Alexandra I. vymyslela Kaťa prvú detskú kombinézu na svete, napísala pre neho šlabikár a okázalo ho uprednostňovala pred svojim manželom Pavlom, prezývaným aj Čajník. Napriek tomu sa Pavol Čajník dostal k trónu a postoj dvora k nemu charakterizuje Montefiore výstižnymi slovami: „Nič nepodkopáva autoritu väčšmi ako výsmech.“ Nanešťastie túžil a hnal sa za spravodlivosťou, čo ide ruka v ruke s pravdovravnosťou, paranojou, romantickou povahou, popudlivosťou a odporom k falošnosti. Všetky nežiaduce vlastnosti pre imperátora. Slávny veliteľ, ktorý nikdy neutrpel porážku, Suvorov raz Pavlovi riekol: „Sire, je rozdiel medzi púdrom a pušným prachom, kučery nie sú delá, chvostík na zátylku nie je bajonet a ja nie som Prus, ale čistokrvný Rus.“ Suvorov je autorom aj bežnej vety: „Ťažko na cvičisku, ľahko v boji.“ „Guľka je suka, iba bajonet vie, čo treba robiť.“ „Nijakú bitku nevyhráte za stolom.“ Pavlovo panovanie bolo zrátané. Ústredný intrigán na ruskom dvore Pahlen zosnoval sprisahanie a počas jednej noci ho surovým spôsobom  niekoľko ľudí zmasakrovalo.

(pokračovanie)