zipporah

Ale čo so zvyškom sveta, ktorý prichádza a odchádza a prichádza a vo svojej strašidelnej povrchnosti mi rozpráva a rozpráva. Mudruje. O láske. Samé povrchné slová, takže ide skôr o nažívanie s niekým (prežívanie). Bez uvažovania sa na mňa sypú otázky a výroky, demonštrujúce plytkosť, na ktorej by sa mi ani päty neomočili, a v akejsi zotrvačnosti ste, vy ľudia, pevne zomknutí v niekoľkých ľudských zákonoch, ktoré ste si nevymysleli, ale nimi žijete. A to je čosi, čo ja zrejme nikdy nebudem chcieť pochopiť, ani aplikovať do svojho života. Myslím, že to je presne to, čo bolo vo mne odnepamäti a oddeľovalo ma to od vás. Tak som túžila byť súčasťou spoločnosti, ale nejde to. Nedarí sa mi. A v čase, keď som spoznala človeka, pre ktorého by som už nepotrebovala viac k životu, veď ja som si už viackrát dokázala, že žiť viem pre seba aj pre iných, tak zisťujem, že tá plytkosť je až vaša vyschnutosť. To nič viac nedokážete? Len žiť v tých úbohých, falošných predstavách? V zákonoch, ktoré sú odpoveďou na otázku „prečo som s tebou“, ako:

1. aby som nebol sám

2. aby mi mal kto platiť na jedlo a mal som strechu nad hlavou

3. aby som sa ľahšie prebáral životom (dôvod tých, ktorí nie sú schopní konkretizovať tie predošlé)

4. lebo mi to káže kresťanská spoločnosť a on je ten pravý (veriaci)

5. lebo má peniaze (asi som to mala dať ako prvý dôvod, Čechov má predsa len pravdu a som z toho ešte smutnejšia, preto v tomto momente si nedokážem dávať pozor na presnejšie vystihnutie celej tejto problematiky)

6. lebo som chlap (tento dôvod môže poskytnúť aj človek úplne s nízkym IQ)

7. lebo som zlatokopka (tento dôvod môže poskytnú človek s vyšším IQ a aspoň trochu vypestovanou sebareflexiou)

Myslím, že tieto body budú mať niečo spoločné s nízkou sebareflexiou. Kto nemá sebareflexiu, ľahšie sa mu žije. Spolieha sa na sebareflexiu toho druhého. Tak nejako sa vy, povrchní ľudia už doplníte v tom svojom spoločnom živote. Ak vás to hnevá, dobre tak. Potom ste na pol ceste k zavodnenej rieke, vaša plytkosť klesá pri spomienke na toho, do koho ste boli zamilovaní, ale žiaľ životné okolnosti nedovolili pokračovať vo vzťahu. A tak ste klesli vo vlastných očiach a prijali ste jeden z tých dôvodov. A presvedčili ste seba samého, že svojho partnera potrebujete, lebo ho milujete. Hoci viete, že človeka, ktorého ste potrebovali, lebo ste ho milovali, ste stratili vo svojej minulosti. Aj mne sa to stalo nedávno, niekedy dávno, ale reálne minulý rok. Odvtedy nepočúvam nič iného, len povrchné rady, ako:

1. klin sa klinom vybíja (to je top rada, vraví to viacero z vás)

2. nájdi si koníček (ako keby som ich nemala už dosť)

3. choď medzi ľudí (medzi vás, medzi vaše rady a dôvody, prečo ste s tým svojím?!)

Vyzývam vás, skúste pomlčať o týchto radách. Netušíte, v akom svetle sa ukazujete, je to síce váš problém… mám dosť čo robiť so svojou bolesťou. Tieto rady však z vás nerobia lepšieho človeka. Nech vám znejú akokoľvek trendovo.

Som na inom stupni vzdelania, viem, čo by mi poradil psychológ, takže som vyskúšala a prehrala. Napokon, asi to inak nemohlo dopadnúť v takom zlo prostredí, v akom sa nachádzajú hlavní hrdinovia. Kde zlé ježibaby nedoprajú (a ja žasnem, že takéto indivíduá jestvujú), hrajú na ľudí hry, osočujú, ohovárajú, manipulujú. Navyše som nerátala s tou inteligenciou, akú má on, je to ako IQ ježibaby, veď definujú vás tí, ktorí vás obklopujú a dovolíte  sa nimi obklopovať, a tiež nepeknou vlastnosťou, vďaka ktorej sa v jeho spoločnosti cítite ešte viac osamelo… Skrátka, prestrelila som sa.

Je na každom z nás, koľko pokrytectva nechá vstúpiť do svojho sveta. Možno týmto blogom nepôsobím nedotklivo, ale je málo vecí, ktoré by sa ma mohli v živote dotknúť. Moji priatelia dobre poznali, že mám dar komunikácie, ktorým som to chcela potiahnuť do stavu, že by som začala pomáhať iným, ale sabotovala som si peknú predstavu návratom do vedeckého sveta. Točím sa  v kruhu, je to trudnomyseľnosť, ktorá ničí. Na internete som prečítala pekný výrok: Nedovoľ, aby to, čo som vytvárala v tebe 9 mesiacov, niekto v okamihu zlomil, zgniavil, zničil, zdevastoval… Som nielen smutná, ale tak trochu unavená životom a za túto únavu podporuje presvedčivo aj spoločnosť, jej povrchné rady a skutočnosti, o ktorých písal Čechov. Spolunažívanie je jeden skvelý obchod. Dohoda. Spoznala som človeka, ktorý je zrejme ako ja. Asi bude viac dotklivý, ale už viem, že raz bude veľmi trpieť. Ako ja. Ako my, ktorí sme potrebovali byť s človekom, pretože sme ho milovali. Nezaujímalo ma, či má auto, dom alebo koľko peňazí. Realitu by sme si vytvorili spoločne v budúcnosti pod vedením toho najkrajšieho a najsilnejšieho zákona: potrebujem ťa, lebo ťa milujem. Niekto ešte verí v predchádzajúce rady a dôvody, niekto sa zamyslel a niekto je ako ja. Nás je najmenej, pretože žiť v osamelosti si vyžaduje odvahu. Bolí nás to, ale skrývame to. Pochopiteľne. To nie je dobrovoľné trýznenie, nevybrali sme si ho. Je to o povahe, o najrýdzejších povahových črtách. My by sme totiž nemohli vo svojej čestnosti vedome ublížiť nikomu, aspoň do okamihu vyrovnania sa s tým, čo nás v živote postretlo. Tak nejako ostali v samote aj tí najslávnejší.

Je to naprd. Viac než naprd. Ale dnes sa vzdávam vulgarizmov.