zipporah

Blog pre oneskorencov v dravom svete digitálnych technológií

Nechceme natoľko to, aby bol svet milý a krásny, trváme skôr na tom, aby sme boli jeho súčasťou. Schopenhauerova filozofia učí, ako sa svet buduje a je výsledkom predstavy a vôle jednotlivca. Teda milý a krásny svet je „vec názoru“ v prepočte sedem a viac miliárd. Pud sebazáchovy hrá prozaickú, nudnú úlohu, o ktorej najlepšie vedia rozprávať príbehy štyri najvplyvnejšie spoločnosti dnešného kapitalizmu. Pracuje v ňom hŕstka ľudí, ktorým ide o jav starý pomaly od čias Toto je moje! Zisk, ktorý naivní ľudia zamieňajú za krásny a milý svet. A v tomto liste pre nevoľníka sa ukrývajú:

Milý nevoľník,

keď skončíš s objednávkou z Amazonu, nezabudni nabiť svoj orgán „tam dole“ značky Apple, aby sa ti nevypol, keď sa pochváliš do svojho statusu na facebooku, ako bleskurýchle a lacno si nakúpil. Prečo? Pretože byť znamená zdieľať. Ak ti namiesto lajkov napíšu názory, na ktoré je potrebné viac sekúnd na pochopenie než obyčajná fotka či absolútne vtipné „gif“, tak ich odkáž na Google, nech sa presvedčia, aké ceny sú u iných predajcoch!

S úctou a vrúcnym pozdravom,

Veľká Štvorka

Pomenovala som ťa nevoľníkom z toho istého dôvodu ako veľmi americky pôsobiaci autor Scott Galloway (žiarivé biele zuby, super cool americký humor typu mal gule z ocele… ďakujem rodičom, že mali odvahu nastúpiť na parník do Ameriky) knihy The Four – publikácia z roku 2017, čiže dosiahla vek vyšší než vek hobita Bilba. Spomína tam čosi o výhre druhej svetovej vojny, Churchillovi a jeho názore k tomu, čo viedlo k výhre nad Hitlerom. V poslednom rade sa uvádza ruská krv, t. j. najviac obetí, ktoré vojna pohltila a používateľov veľkej štvorky (alebo aspoň jednej z nich) resp. teba, mňa, nás priradil k ruskej krvi.

My sme ale živé obete, tí pekní a milí nevoľníci veľkej štvorky. 24 hodín denne krvácame pre nich, aké dramatické poznanie! Autor čerpal emócie z nevyčerpateľnej powerbanky, čo sa preklenulo až do obsahu: pracujte 80 hodín týždenne (medzi 20. a 30. rokom života, vyplatí sa!). To sú však rady pre budúcich podnikateľov resp. predajcov. Nezabudol však na oneskorencov, kam určite patrím, inak by som nesiahla po jeho knihe. Píše tam o vlastnosti, ktorú našťastie mám, ale preto nezačnem podnikať. Zdravá myseľ je zvedavá myseľ; zaujíma ma, prečo ľudia napríklad dnes používajú viac instagram než facebook, hoci odpovede tak trochu tuším a nemýlila som sa v tom jednom (obraz vnímame 60x rýchlejšie než slová, čo je pre fundamentálny zákon života – zrýchľujúce sa jeho tempo, vynikajúca skutočnosť).

Oneskorencom (definícia: nemajú internetové pripojenie ani smartfón) hrozí utopenie sa v prílivoch zmien. Zatiaľ nemám pocit, že sa topím pre môj mobil určený tretej generácii. Aj som sa pokúšala zahrať na moderného človeka, sťahovala som si aplikácie na tablete, problém však je, že pri každej som vydržala kratšie, než je čas na uvarenie pudingu. Je to otázka komfortu a smartfóny s počítačmi ma môžu presviedčať o kadejakých výhodách, zostávajú väčšmi diskomfortné pre moje zdravie. Ignorovať ich však je rovnako hlúpe, ako sa im naplno oddať. Svetlým poznaním je, že digitálne technológie nepodporujú tuposť celého stáda (používam výraz autora), iba značnej časti stáda (Diskusia na fb: Ahojte kamaráti, zajtra idem so psom na túru. Pridá sa niekto? Účasť, je mi to jedno. Ja idem so slonom… Nevadí?). Aspoň to. Viem, viem, nechceme byť tupí, veď ani na facebooku neukazujeme rozvodové papiere, ako píše autor, radšej sa snažíme byť krásni, vtipní a zdieľať pozitívne významné okamihy našich životov. Iba na Googli sa odvážime napísať veci súkromného charakteru, za ktoré by nás nikto nepochválil.

Hoci sa dejiny nemusia opakovať, určite sa rýmujú, povedal Mark Twain. Milujem čítanie súkroných listov, je to najlepšia lekcia do života, takže ukážme si to na príklade z dávnych dejín:

Ak ti naozaj záleží na priateľstve, pošli mi oveľa viac zlata! Napíš mi, čo potrebuješ, a ja ti to dodám. Asýrsky kráľ Aššurballit I. Burnaburiášovi (kassitský kráľ)

Dnešným Aššurbalitom číslo jedna je naozaj Amazon, Facebook, Apple a Google. Snoria, čo potrebujeme, vytvárame im obsah, ktorý si nakoniec kupujeme (každodennými výlevmi, a to nemusia byť práve od trpiaceho syndrómom Baróna Prášila). Sme poddaní, pojem, ktorému sme „dnes“ poskytli vynovenú definíciu. Poddaní, ktorí si žijú v lepšom pohodlí než poddaní staršej verzie. Ibaže… nasleduje ďalší príklad z ďalekých dejín:

Stúpil som na ten kráľovský krk ako na podnožku. Tukultíninurta naozaj stúpil na krk babylonskému kráľovi Kaštiliašovi IV.

Cítime sa ako králi v novom bývaní s 30 ročnou hypotékou (banky ako novodobé chrámy ani nemusia paktovať s veľkou štvorkou, je to dokonale fungujúca do oči bijúca prirodzená symbióza). Pripomína mi to prípad z reality: Apple šliapol na krky tisícich úbohých rodičov, ktorí nemôžu svojim dietkam reálne zaplatiť prémiovú cenu za predmet, ktorý funguje dobre, ale bol tvorený z nízkych nákladov a beztak na rozčúlenie hyperracionálnych vlastníkov jablčných výrobkov sa dá nahradiť lacnejšími produktmi. Ako však píše autor, je to otázka luxusu a mať na ňu odpoveď je pre to 1 % populácie podstatné, je jedno, že si to pár jedincov nemôže dovoliť a nechá si iracionálne šliapnuť na krk. V skutočnosti si ale Apple môže dnes dovoliť každý, kto pracuje aj za minimálnu mzdu (novodobé chrámy sú vždy na pomoci), preto už neverím tomu, že má Apple budúcnosť na rozdiel od zvyšnej trojky, pokiaľ naozaj nezainvestuje svoje zlato od nás pre nás (napríklad vzdelanie – univerzity, ako spomína autor, či charizmatická pomoc slabším jedincom).

Takže neviem, ako to vidíte vy, zdá sa, že sa dejiny opakujú v rytme a, b, a, b, a, b…. A ako autor píše, príde piaty jazdec (alibaba, uber, airbnb, walmart…)

Nesmierne mi v knihe chýba otázka identity a nepýtam sa prečo. Krajina si svoju identitu buduje na základe vytvárania si nepriateľov (U. Eco). Ako si vytvára identitu veľká štvorka? Na základe svojich poddaných, ich mozgov (racionálny Amazon, Google), sŕdc (emočný facebook, dôveryhodný Google) a genitálií (Apple). Celkom zábavné čítanie, hoci nič nové pod Slnkom. Celú knižku odporúčam prečítať skôr oneskorencom a tí, ktorí nie sú stratení v digitálnom svete a chcú podnikať (predávať), odporúčam posledné motivačné kapitoly s radami. Veľká štvorka predstavuje štyri média, na ktorých si môžeme budovať kariéru. Hádajte, koľkým z nás sa to podarí… Takmer nikomu. Horšie je to s budovaním identity. Ich nezaujímajú naše identity, ale krv v počtoch jedincov a potreby (asi toto je typický znak diskomfortu, ktorý mi prekáža). Tak aby sme neboli takí frustrovaní, aspoň zostaňme v jednom percente populácie a bežme si zakúpiť iPhone. Osobne som sa párkrát chcela zakopať pod zem pri čítaní knihy, chytala ma chronická únava pri autorovej mienke o tom, ako na kvalite záleží, čo sa týka vzdelania. Pravdaže na kvalitnom vzdelaní záleží, keď čítate o Bezosovi, Zuckerbergerovi, Jobsovi, o všetkých tých chytrých ľuďoch, chytrejších než amazonský hlas Alexy. Vytvorili si z nás podnožky a to tak, že premostili z kvality na kvantitu. Zožrali sme im to, lebo sme vytvorili obsah, spomínate? Všetci sme v tom po uši, používame aspoň jednu platformu. V ekonomickom svete, ktorému nerozumiem, štvorka pochopila význam entropie, ktorá je fenoménom perspektívy.  Svetom nehýbu zdroje energie, ale zdroje nízkej entropie. Nízka entropia v minulosti poskytuje kauzalite účinnosť. Čo je entropiou štvorky? Nízky počet zamestnancov, nízke náklady. Kde sú zdroje energie veľkej štvorky? V nás a… zadarmo. Majú vesmírne zisky, pre ktoré sa stali veľkou štvorkou a o ktorej vydal Scott Galloway publikáciu v pradávnom roku 2017.