zipporah

Za dva týždne som v Kambodži utratila dokopy menej než 400 dolárov (strava, sem-tam tuktuk + suveníry). „Tretky“ kúpite za pár centov či eur. Na trhoch viete s ľuďmi vyjednávať, ale občas mi to prišlo ľúto. Šál ste dostali bežne za tri eurá, sukne, letné nohavice či šaty mnohých krásnych vzorov do päť eur…  Často vám veci predajú aj za menej v snahe získať aspoň dolár.

Kambodža je stále málo dotknutá turizmom a je to zrejme pre silne populárne susedné Thajsko, alebo komerčnejšie okolité destinácie ako Srí Lanka, Maldivy či Vietnam. Nuž, väčšiu chudobu som hádam ešte nevidela. A preto, keď si budete vyberať krajiny v okolí, zvoľte Kambodžu. Krásna exotika a pestrá história, ktorá hovorí aj o tom, ako v mestečku Londýn žilo cez 50 000 ľudí, zatiaľ čo v tej istej dobe v časoch kmérskeho impéria v srdci Kambodže – Angkor – žilo cez milión ľudí!

V európskych reštauráciách nás ošklbú bežne o dvadsať eur na osobu, ale pokiaľ ide o Kambodžu, odporúčam stravovať sa len v reštauráciách. Strava je pestrá a neuveriteľne lacná, najete sa ako králi za pár eur… Pozor, ak zájdete do reštaurácií v blízkosti chrámových lokalít, priplatíte si, ceny sú však stále nižšie ako tie európske. Za normálnych okolností je v mestách Siem Reap a Phnom Pnem mäso veľmi lacné, krokodílie za dve eurá dačo, hovädzie do štyroch eur aj s prílohou, čerstvo ulovená ryba s prílohou do päť eur, krevety do dvoch eur, ale našla som aj za dolár, čiže pár centov… Mojito euro niečo… Šejky a džúsy z čerstvého ovocia jeden dva eurá. V supermarketoch sú ceny potravín vyššie, ale ak sa budete stravovať v lokálnych podnikoch, ušetríte kopec peňazí. Môžete ochutnať aj pavúky, larvy, mravce, cvrčky a chrobáky. Výber mlieka je však žalostne slabý. Kompletný obed polievka hlavné jedlo dezert šejk vás nevyjde viac ako do osem eur (+ k polievke vždy dávajú kopec ryže). Desať, ak si dáte hovädzie:D V jednej reštaurácii sme dokonca mali zdarma krásne tanečné vystúpenie („Apsara dancers“) pri dobrom jedle. To už bol iný level!

Na rozdiel od Srí Lanky skoro všade je wi-fi a vždy vám na požiadanie naťukajú heslo, takže ak nepotrebujete mať väčšiu istotu v mobile než v ľudskej spoločnosti, potom vám netreba zakupovať kartu a dáta.

Do Kambodže odporúčam ísť s poloprázdnym kufrom a pripraviť sa na kúpu šálov, sukní, šiat a sošiek najmä v pamiatkových lokalitách. Doma určite potešíte niekoho krásnym šálom a pomôžete miestnym. Inak si ani nemôžu zarobiť, ste azda ich jediným príjmom. Ponúkajú aj ovocie, zmrzlinu a drobné potraviny. Alebo robte dobré skutky a dajte im nejaké doláre len tak navyše za trs banánikov, ktoré pomôžu ženám či deťom, sediacim niekde na konci sveta uprostred Kulenských hôr. Rovnako odporúčam vziať nejaké hračky a detské oblečenie a rozdať ich, potešia sa. Peniaze určite nedávajte deťom!, ktoré rodičia občas využívajú a posielajú ich za seba. Nenakupujte iba v supermarketoch hlavných miest, ale na trhoch a vidieku, ktorý tvorí väčšinu územia. Celá Kambodža s výnimkou Phnom Pnemu alebo Siem Reapu mi prišla ako „koniec sveta“, v ktorom sa nakrúcal Indiana Jones či Tomb Raider.

Let: z Viedne do Bangkoku, prestup v Istanbule; v Bangkoku vrelo odporúčam čím skôr sa z lietadla presunúť na imigračné, čakať budete tak či tak, ale aby vás nepredbehla masa ďalšej stovky ľudí a môžete si tam postaviť stan.. Niektorých skutočne zdržujú, iných posielajú nazad, našťastie nás Slovanov (Česi, Slováci, Rusi) odbavovali najrýchlejšie!

Ubytovanie v Bangkoku so zabezpečenou dopravou z letiska nám poskytol hotel Oriole, ktorý odporúčam; na letisku sa k autobusovej spoločnosti dostanete na oddelení číslo 4. Z Bangkoku sme na druhý deň leteli do Siem Reapu. V Siem Reapu mám fb kontakt na vodiča tuktuku, ktorý ovláda históriu, vie skvele anglicky, poukazuje vám a povie všeličo, nespráva sa ako bežní tuktukári, má vyššie IQ, žiadny chamtivec, ale skromný inteligentný človek v mojom veku, nič sám od seba neponúkal, skôr ja som chcela od neho nejaké info. Netreba po ňom kričať ako opica a gestikulovať ako to robia trápni turisti, čiže ak budete chcieť na neho kontakt, napíšte mi. Zaviedol nás aj na poštu, z ktorej už prvá pohľadnica dorazila do Anglicka .-) Pošta sa dá poslať aj z historickej budovy v Phnom Pneme a podľa ich slov prídu pohľadnice za mesiac.

Kambodža je relatívne bezpečná a opäť platí, že miestni vodiči majú viac rozumu ako slovenskí, dokonca ani po sebe netrúbia a na ceste skôr medzi sebou spolupracujú (aspoň v Phnom Pneme som bola toho svedkom). Akurát si treba dat pozor na červené a zelené semafory, ktorými sa vodiči na niektorých miestach neriadia. Kolízia by ale nemala hroziť, tam nejazdia ako blázni u nás a vedia včas pribrzdiť. Zvieratá nepobehujú po cestách ako na Srí Lanke, takže odporúčam aj sólo cestovateľom. Myslím si, že v prípade tejto krajiny je lepšie cestovať na vlastnú päsť s dostatkom tekutín a prikrývkou na hlave 😀 Na Kambodžu by som si vyhradila aspoň tri týždne.