zipporah

Podľa sociológa Niklasa Luhmanna masmédiá predstavujú akési operačné poznávacie systémy, ktoré si vytvárajú vlastnú identitu. Z obrovského množstva informácií by nemohli vyberať nič, ale všetko a takto sa originálna vizáž dosiahnuť nedá. Potreba líšiť sa teda zasahuje masmédia, ktoré sú do značnej miery autonómne resp. konzumenti s ich „tvorbou“ majú takmer nulový vplyv. Toto občas zapríčiňuje otras mozgu tých čitateľov, ktorí si ešte zachovali nejaký rozum. Ak máme túžbu pripúšťať si všetko, potom pripusťme, že naše IQ spopolňujú.

Čo to zapríčiňuje? Poďme sa prizrieť identitám, s ktorými sme ochotní „komunikovať“ za peniaze.

Štýlové noviny ponúkajú ostré správy z domova i zo zahraničia. Stránky (resp. skupina vydávajúca stránky) sú náladové ako americký teenager, nariekajú, tlieskajú, útočia, odúvajú sa, obcujú. Chlascú ešte aj v nedeľu, teda prestávku nepoznajú. Niet o čom polemizovať: redaktori rovnako ako čitatelia boli pripravení o vlastný intelekt, navyše redaktori sa musia podpisovať pod článkom! Čo to zapríčinilo?

Správy z domova začali celkom nevinne. V materskej škôlke deti s úsmevmi a v papučiach hrdo držali svoje prvé veľké ocenenie v živote, plagát o ochrane životného prostredia, zatiaľ čo pod papučami sa objavila hrôza od starého capa, čo sa ukájal na starom psovi. Napokon v článku sa zistilo, že nešlo o capa, ale o muža v zrelom veku, ktorý netypicky strávil deň bez zberu húb v spoločnosti Dunča.

Po autonehode sa žena musí postarať o päť detí, ktoré plačú, že nežijú na sociálnej sieti. Pod uplakanými ratolesťami je prosba o materiálnu pomoc a šťastný pestovateľ obrovských uhoriek pripomínajúcich mužskú sebaistotu. Horšie než smrť!

Bola položená otázka na budúcich absolventov, ako využijú vlaky zdarma. 95% študentov zo sociálnych sietí sa k odpovedi nedostalo, ako bolo zistené, za všetko mohla verejnosťou utajovaná organizácia ŽIARA! (Žúruj I Abstinuj Rozumom, Absolvent!). 5% odpovedalo: „No, už néni sa musíme šuchtac do školy za lóve. Či?“ Súhlasí, v tomto prípade aj Occamova britva zhrdzavela (úvahy sa nemajú bezdôvodne komplikovať).

Správy zo zahraničia. Štatistiky ukazujú, že za posledné obdobie sa na stránkach zvýšilo percento polonahých žien a výkričníkov. Dočítame sa o sexe, nadrogovaných hercoch, ktorí jazdia v pijatike, o sexe, o životných udalostiach práve triezvych hercov a… o sexe.

Správy zo športu prinášajú nepriaznivé výsledky z majstrovstiev sveta pre brazílsky tím. Šokovali svet prehrou jedna nula, pričom gól v napínavom priebehu padol v poslednej minúte. Usmoklení, fanúšikmi opľutí futbalisti sa zborovo objímali a vedľa žena ponúkala intímne služby. Chlapci, volajte!

Istého Portugalca obvinili za uhryznutie spoluhráča a vedľa žena ponúkala veštecké schopnosti. Chlapče, nechoď ty do lesa!

Takže, pán Luhmann, máme tu slovenské noviny, ktoré si vytvorili fazónu prašivého amerického teenagera, čo je sem – tam schopný ľudskosti, keď sa mu zachce prestať sa hrať na rozmnožovanie.

Štýlový magazín rozohráva (vraj) zložitejšiu hru, netrápme sa, ak niektorým článkom nerozumieme. Je to prípad nielen jediného magazínu či novín, ktorých posadol diabol, keďže nevedno kedy začali zlomyseľnú hru. Ba dokonca začali sa uberať umeleckou dráhou!

Správa z domova zatriasla malým Slovenskom ako s neposedným chlapčaťom. Zlomyseľný rodič upozornil, že ak ho ešte raz prichytí pri čestnom zarábaní, naučí ho poriadnej korupcii, ktorá mu doláme hnáty a novinári o ňom napíšu: „Predsedovi zhoreli (akože) ruky pri krádeží vagóna.“ alebo „Zakopneš, a už si nepichneš!“ Chceš koniec kariéry?

V dobre predávanom časopise musí byť zákerný humor, len nedávno sa magazín vysmieval viere človeka, ktorý pomáhal nielen zodpovedať otázku, čo dnes do úst?, ale mnohých neborákov nakŕmil, čím sa stal námetom pre Aristotelovu tvorbu, ktorý nespochybňuje iba tie diela, čo napodobňujú nie vlastnosť, lež čin. Kto sa však bude smiať ako posledný, je možno v sľúbenom závere.

Správy zo zahraničia ponúkajú tvrdé informácie. V Juhoafrickej republike s najvyšším počtom znásilnení bola založená nová strana ANAĽ (Aj Nová Anča Ľúbi).

Vášnivá záľuba ľudí zúčastňovať sa na súdnych procesoch pokračuje, už Aristofanes publikoval Osy, ale aj Dante, Hugo, či Sienkewicz nenechali ľudstvo napospas nude.V súčasnosti sa môžeme prizrieť na stínanie hláv amerických novinárov, fotografie sú uvedené v každých poctivých časopisoch a novinách. Palec hore.

Myslíte si, že bolo priveľa sexu? Po schopenhauerskom zlome niet cesty späť. Ak niekto verí, že ide o Sokalovu mystifikáciu (publish or perish), psychológovia dokázali, že články bez prítomnosti troch čarovných písmeniek nemajú žiaduci úspech. Tak predsa existuje komunikácia medzi nami a masmédiami! Hurá!

Nebráňte sa tomu, stránky vás presvedčia, že nezmoknú v daždi a je trendom nosiť v ruke kávu z automatu, čierny rám na nose a v ústach otázku: (spazmatické) „Či?“ Veď zato toľko krivých úsmevov na reklamách. To je váš výraz, vaša odpoveď na to, či strávite noc s týmto magazínom s čiernym rámom na ksichte, ktorého by nezastavila v činnosti ani hromadná kastrácia v operačnom systéme, ani pád slovenskej vlády.

Dosť bolo profilovania a teraz na okraj. Okrem sexu sa objavujú redaktorské prešľapy. Desaťročný Ferdinand z Aljašky sa ako desaťročný oženil. V rubrike Kultúra sa začína text: Neviete, čo s dnešným večerom? V rubrike Nápady: Darujte borovičku. Nie destilátovú. Napokon v rubrike Recepty teatrálne položili existenčnú hádanku: Čo dnes do úst? V článku o úspešnom mladíkovi sa text začínal nasledujúco: Nemá do čoho pichnúť.

Zdá sa, že sa tu niečo opakuje… Zdá sa, že pociťujete presne to, čo pociťuje čitateľ masmediálnych artefaktov.

Aby sa predsa len nespochybňovala inteligencia Slovákov, naopak začalo sa podporovať učenie a v magazínoch sa sypú kondičné testy, motivačné krížovky a deväťčíselné hry.

Listy od domácich upozorňujú nielen na biedny humor (i v zmysle rozostavovania článkov), no presviedčajú, že nejakú inteligenciu vlastnia a vyprosia si opakované články. Neuvedomujú si však, že nie vždy platí Sokalova mystifikácia, využívaná najmä v škandalóznych vzťahoch hybridných metrosexuálov, pedofilov, voskových spevákov, napuchnutých prsníkov, pyskov a lesklých technických výdobytkov. Opakované témy sú nevyhnutné nielen na spopolňovanie IQ. Ani dôchodcovia nemôžu zmeniť z jedného dňa na druhý vzťah k skupinovej menšine bez mydla. Veď naši redaktori dobre poznajú, že najvyššiu záruku čitateľnosti ponúka iba večne lietajúci šíp resp. šíp, ktorý už trafil svoj cieľ. To dokazuje, že samozrejme, komunikácia medzi nami a masmédiami jestvuje, aj keď vo forme absolútne nezrozumiteľného bľabotu.

Na záver myšlienka týždňa: Násík po výhre Rimanov nad Grékmi vyriekol: „Práve teraz sme v situácii skutočne nebezpečnej, pretože sme si neponechali nikoho, koho by sme sa báli a pred kým by sme sa hanbili.“

Napokon, tu je exkluzívna výpoveď slovenského čitateľa: Milá redakcia! Píšem Vám, lebo Vy ste najlepší časopis! Čítam Vás roky, to je pravda, odkedy som bol schopný čítať! Dokonca aj na návštevách Vás čítavam, áno! Moji hostitelia Vás takisto čítavajú. Naozaj ste perfektní a príčina je jednoduchá, máte parádne fotky, super rozhovory, bohatstvo nápadov, zaujímate sa fakticky o všetko! Prosím vás, aby ste boli vždy takí farební, čitateľní, chytrí, zaujímali sa o všetko, všetučko. Verím vám! Tak už končím, som na návšteve, musím už vyjsť. Tak nabudúce, keď zase pôjdem na veľkú…

PS: Jedným z podnetov tohto článku bolo zistenie, že množstvo slovenských časopisov a novín končí na záchodoch namiesto v odpadkových košoch.