zipporah

Môj život s Harrym Potterom.

Nedávno sa ma niekto pýtal, čo je to nostalgia. Bohužiaľ, nedokážem vysvetľovať veci ako Hermiona! A preto som vysypala, že je to spomienková záležitosť, ktorá sa mi spája s niečím pozitívnym. A ja sa nostalgicky vraciam k Potterovi po neviem koľký raz a namiesto toho, aby som písala svoje veci, chcem sa „vyrozprávať“ v blogu, lebo jednoducho to potrebujem. Ide predsa o Harryho… Harryho Pottera a v okolí niet nikoho! Pre mňa, veľkého starwars fanúšika, je nesmierne dôležitá prítomnosť potterofanúšikov, aby som mala s kým zdieľať svoje nadšenie z pána prsteňov. Kto sa v tom má vyznať? Veru, pre mnohých som to a to, ale pravda je taká, že môj život zaťažený na umenie bol ovplyvnený tvorbou a osobnosťou Georgea Lucasa. Dnes však patrí moja myseľ znovu Harrymu a názov blogu sú slová Gilderoya Lockharta, ktorý ma privádzal do záchvatu smiechu, keď toľkokrát skloňoval meno Harry. Práve čítam sedmičku a šaliem. Však Harry Potter! Blížim sa k Princovmu príbehu, ktorý ma tak neskonale dojal ako nijaký iný odsek knihy za éry mé četby. V čom všetkom vôbec okrem dokonalého Severusa Snapea sa Harry Potter líši od mojich bežne čítajúcich kníh?
Predovšetkým týmto:
1. pri nijakej knihe som toľko nežrala, ako pri čítaní života na Rokforte, Ronov večný hlad, skvelá atmosféra a menu sa nedala ignorovať
2. nikdy ma nenapadlo pri čítaní, kedy už bude záver, a čísla strán som hypnotizovala, aby sa nezvyšovali, ale zmenšovali! nie, nedarilo sa, sakra so zákonmi
3. s výnimkou lorda ringsa som nijakú knihu nebola schopná čítať od rána, ako som vstala, po čas, kedy som mala ísť spať (bez srandy, veď v tom čase som viedla ešte sladký školský život)
4. nikdy som sa toľko nenasmiala, hoci keby mala hlava dvadsaťdva sedem dielov…
5. nijaká kniha ma nestiahla dejom čítaním po polnoci, ako siedmy diel pottera, lebo ináč mám nezdravé oči a po piatej – šiestej hodine už čítať nemôžem
6. pri nijakej knihe som toľko nevrieskala, nepredýchavala, nehíkala, nevydávala pazvuky, ako pri potterovi, osobne deje prežívam hyperaktívne!
7. jediný príbeh, ktorý ma inšpiroval hlavne vďaka sviežemu humoru, aby som napísala paródiu na Pottera, vymyslela som si vlastné zápletky s novými menami, iba postavy a prostredie boli rovnaké, napísala som šesť notebookov!, a celá táto sranda mala v budúcnosti obrovský prínos
8. pre Harryho Pottera som spravila raz to, za čo by ma Hermiona zlynčovala, vysrala som sa na skúšku z rastlinnej biotechnológie a pokračovala v Daroch smrti, samozrejme, že pre svoju chrabromilskú česť som sa priznala na druhý deň ľuďom v bielom plášti… reakcia bola, aká bola, musela som priniesť chytro knihu, aby ďalší čítal posledný diel 😀 však Harry Potter!
A teda je jasné, že ak poviem, „však Harry Potter!“, značí, že Harry Potter ospravedlňuje všetku infantilnosť 😀

Nuž, ale keby som sa mala odosobniť a zhodnotiť objektívne prínos tejto knihy, je tu niečo, čo je bežné v knihách pre deti a mládež, a čo mi inklinuje od detstva. Je to napríklad v Troch pátračoch, Slávna päťka, Dvojčatá, Medzi nami dievčatami atď, ide o čistú, vydestilovanú formu lásky = priateľstvo, súdržnosť. Práve toto mám najradšej na Potterovi, to, čo mnohým nám v reálnom živote chýba, máme v knižkách a mne osobne takéto priateľstvo vždy chýbalo (áno, aj dobrodružstvo;)). Nehovoriac o Samvědovi Křepelkovi, myslím, že nijakému autorovi sa tak nádherne nepodarilo pracovať s témou priateľstvo a odvaha, ako Tolkienovi (vzlyk). Keď človek vyrastie, už to neprežíva tak, ale som rada, že niektorí ľudia nevidia v Potterovi iba komerciu, detskú knihu, čarodejníctvo alá zakázaná literatúra, Poťera, Poťíka, Fotera, jazveca, ale aj fakt ako, že sedem rokov priateľstva, ktoré sa drží! Výborne vypracovaný svet. Vymyslené zápletky. Ruku na srdce… toto nemôže nik hodnotiť negatívne.

Potter mi bude chýbať, Harry sa už dávno stal nostalgiou. Znovu ma nakopol, aby som pokračovala aj v tom svojom príbehu, nestagnovala, a možno si pre motiváciu pozriem nejakú epizódu s lordom Vold… Vaderom. Alebo rovno Hobita, lebo som ho ešte nevidela. Tieto veľkolepé, dlhé príbehy majú veľa spoločného a preto ich milujem. Sú to nekonečné zdroje fantázie, múz, inšpirácií, motivácii, energie, ktorú čerpám pre vlastný svet. Všetci traja tvorcovia vypracovali s láskou a odvahou svoj svet a ináč krajšie sa to ani nedá povedať. Tí, čo tieto príbehy milujú, to chápu. Sme radi, že naša generácia má Pottera! Milujeme Harryho Pottera! (A profesora Snapea!)