zipporah

Dodnes si pamätám nadšenie spolužiačky z „1984“ a útržky slov, ktorými vysvetľovala referát o tejto knihe na hodine literatúry. Postavila sa pred tabuľu a spustila záplavu slov, pred akou by ani Noemova archa neuspela. My sme zostali v laviciach ako Napoleonove figúrky a počúvali ju. Zmena jej správania, životná pravda v jej očiach, životné presvedčenie v jej slovách… Myslím, že spomínala aj tri vyhlásenia o vojne, slobode a nevedomosti. Apropo sú to krásne vety s veľkou prestížou. Vety určujúce všeobecné pravdy o civilizáciách, ktoré viedol muž a mužské záujmy. Preto ich zopakujem aj ja: Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila.

Každý si môže vety, ktoré znejú temer ako zákony, vysvetľovať vďaka vlastným osobným skúsenostiam a načítaniu si. Vekom sa vnímanie obohacuje viac a viac, stupňuje sa sebakontrola, sebapoznanie, pokora. Človek cíti moc rozumu. Viem, že keby som prečítala túto knihu v dvadsiatich rokoch a teraz, vnímala by som ju rozlične. Takisto platí, že o ďalších desať rokov bude kniha vnímaná opäť viac či menej intenzívne, záleží na tom vo vlastnom záujme.

„1984“ má v histórii veľa reakcií a kritík. „Koniec civilizácie“ alebo „The Naked Sun“ sú podobné knihy o budúcom živote bežných občanov, o budúcej politike vzťahov, o budúcom správaní sa v spoločnosti a o hierarchii (ktorá sa nikdy zásadne nemení). Všetko bez štipky humoru, aj keď osobne ma núti k „smiechu cez slzy“. Pred takými ľuďmi ako Orwell či Huxley klobúk dole. Verím, že už azda Garšin z Ruska (19. storočie) by napísal podobnú knihu. Mal (správne) predpovede o svetovej vojne v zbierke Rudý kvítek, nenápadne vsadené do riadkov.

Aj u tejto knihy platí, že čím vyššiu (duševnú) daň autor v živote zaplatí, tým vyššiu kvalitu kniha má. Je to smutná realita, ale pekné zadosťučinenie aj po smrti spisovateľa, ktorý v podstate žije vďaka čitateľom a ďalším skupinám.

Nový Orwellov román s podobným zámerom písaný dnes by zrejme vyzeral trochu inak. Je možné, že o pár desiatok rokov sa na nás nebude dívať Veľký brat, ale Veľká sestra (ako Orwell naznačil, autorita je nevyhnutná, či je to Boh alebo Veľký brat). Úloha ženy pomaly dobehne muža. Nie, muži, my nebudeme karieristky ako vy, a hrať taký dobrý hokej ako vy. My budeme vzdelané, slobodné a múdre. Ako Merkelová budeme tíšiť putinčatá a obamčatá, pobúchame po pliecku, povieme „už je dobre, zabudnime na konflikty, vojny, otrokov a nevedomosť“. Krédom bude vzdelanie. Všetkému bude panovať rozum a svedomie ruka v ruke. Potom bude aj „6+1céčok“: character, connections, confidence, caring, competence, compassion = contribution. Vyrastie menej, ale za to vzdelanej generácie, nebudú existovať niečo ako sociálne slabšie rodiny, polovičné rodiny, rodiny s desiatkou detí v jednej izbe, ktoré potom poľutujeme v TV. Počet rozvodov sa rapídne zníži. Umné ženy pod taktovkou Veľkej sestry nebudú prirovnávať mužov k otrokom, ako to robili muži po stáročia s kráľovským Aristotelom na čele. Predpoveď Chanel sa potvrdí: vďaka vedomostiam prestaneme byť hlúpe. Tým vedomostiam, ktoré ste nám ukradli potlačením našej slobody. Našťastie múdri muži nevymreli, neboja sa toho, čoho sa bál Aristoteles, Schopenhauer, Marx, Hugo, Tolstoj, biblickí autori a tak ďalej a tak ďalej, nekonečné množstvá pohŕdavých výrokov, riadkov, viet, slov na ženy od nekonečného množstva uznávaných autorov z celého sveta… Veľký brat a jeho mužská arogancia! Múdri muži ako Maxim Gorkij si dávno uvedomili, že tu bol spáchaný väčší zločin než ten od cirkvi. Zločin na ženách. Stačí si prečítať jedinú stať, keď malý Gorkij uvidel muža, ako bije ženu, na jeho skromnú, za to uvedomelú filozofiu. Filozofiu skutočného človeka o človeku.
Keď sa žena opäť stane človekom, ďalej budú žiť aj kurevníci, aj mrchy (takzvané Čechovove dietky). Postupom času však ako večne nespokojní ľudia naložíme do telesných schránok súčiastky a zahodíme mobily. Možno budeme lietať, do zadkov nám nasadia vrtule, až sa z toho poserieme. Naše mozgy budú pracovať rýchlejšie a rýchlejšie, v dôsledku toho začnú sa scvrkávať na jednoduchý newspeak, ktorý už Orwell predpovedá. Lol, omg a smajlík čoskoro zaniknú. Prevezmeme reč inteligentných delfínov a budeme pískať, ujúkať, budeme zavýjať a pokrikovať ako kvakeri. Ako v praveku. Ešte stále budú takí, čo uveria, že človek bol cieľom evolúcie. Prečo? Lebo ich dávno trafil šíp, ktorý večne lieta. Symbolické správanie ľahne popolom, keď mozgy dosiahnu rýchlosť svetla. Vtedy explodujeme do stavu extázy a nesmrteľnosti. Chytíme sa do pasce Večnosti! Nastane veľká Tma a Ticho. Vtedy sa opýtame ako I. Kant: „Kto som?“ Začneme sa modliť, aby sa otázka nezopakovala, aby Večnosť zanikla a vrátili sa pod sukňu najvyššieho Škóta s hodinkami po celom tele. Pod Čas. Kto si ešte kus rozumu zachová, pochopí, čo sa skrýva v tomto krátkom dialógu:

„Prečo je vesmír taký, aký je?“
„Keby nebol, nemal by sa kto pýtať.“

Každá kniha je skvelá vtedy, keď zatúžime po pokračovaní napriek tomu, že vopred vieme, čo bude nasledovať. Nič, ticho a realita. Život na zemi pokračuje… A 1984 zostáva.