Ako trpaslík zbieral čas

Bol raz jeden trpaslík, ktorý mal všetkých rád, ale aj rád si odpočíval na sieti utkanej z vesmírnych vlákien. Chodievali k nemu návštevníci a cestovatelia z celého vesmíru, aby sa pozreli na najmilšieho a zároveň na najlenivejšieho trpaslíka na svete. Nemal čo veľa povedať, keďže trpaslíkova lenivosť neprestala hojdať sieť. Akurát sa zdvorilo pozdravil hosťovi, spýtal sa, z akých diaľok prichádza a návštevníkovi sa už v odpovedi nezastavil jazyk. Trpaslík rád počúval, čo sa medzi vesmírnymi stenami deje a vôbec ho netrápilo, že bez jeho účasti. Príbehy sa menili na sny v jeho driemotách, kým veľkí cestovatelia si oddýchli pred ďalšou dlhou cestou. Trpaslíkov milý úsmev a privreté oči dávali silu a dobrú vôľu pokračovať. Opúšťali trpaslíka slovami o jeho zázračnosti, ktorá je majákom na mori, je povzbudením, a preto by mal navždy zotrvať v sieti. „Ak odídeš, odíde s tebou nádej. Ty netrpíš, nebojuješ a nežiješ ako my, tvoja nevinnosť, stálosť a nemennosť je pre nás útočiskom pokoja a večnej istoty. Chýry o tvojej lenivosti sú od neprajníkov, ktorí majú z teba strach. Len zostaň, prosím, len zostaň vo svojej sieti. Zostaň sám sebou.“

A ten milý trpaslík prikyvoval, zostával vo svojej sieti spokojný sám so sebou. Až kým ho nenavštívil najhorší hosť na svete: samota. Nevedno, čo sa stalo vo vesmíre, ale dlho nikto k trpaslíkovi a jeho sieti neprišiel. Dumal, nudil sa, dumal, vrtel sa, dumal a pri tom dunivom dumaní sa škrabal na hlave. Začal byť akýsi nespokojný, vypadol zo siete, vliezol do nej horko-ťažko, ale potom si pomyslel, že vylezie z nej a prejde sa. Áno, prejde sa, veď už dávno sa nepoobzeral po svete. A obzeral sa niekedy? Ako sa tak prechádzal medzi hviezdami, kométami a planétami, premietal si v mysli monológy svojich priateľov. Chýbali mu. A nikoho na hviezdnej ceste nestretol. Čo sa stalo s týmto svetom? Potkol sa o úlomok, ktorý zaťukal potichu. „Ešte je nás päťdesiatdeväť.“

Trpaslík potriasol hlavou. „Koho je päťdesiatdeväť?“ Vložil si úlomok do vrecka a hneď na to sa potkol o ďalší úlomok, ktorý mu odpovedal: „Ešte je nás päťdesiatosem.“

„Všetkých vás nájdem.“

Aký milý trpaslík, mysleli si úlomky času, pretože sa rozbil, len trpaslík o tom netušil. Teraz to bol on, kto činil, kým vesmír sa hojdal v sieti lenivosti a večnosti. Trpaslík pri zbieraní úlomkov, ktoré šepkali v tikajúcej reči čísla, rozprával o pohybe a živote, o šťastí a náhode. Pobehoval v mŕtvom vesmíre dovtedy, kým nepovedal posledný príbeh od posledného návštevníka a v tom okamihu našiel aj posledný kúsok času. Hodil ho do veľkého vreca.

Čas vo vreci sa zlepil a pohol. Vesmír ožil, ale trpaslíka ste už v sieti nenašli. Teraz chodil po svete, stretával priateľov a rozprával im o svojom vlastnom dobrodružstve. Trpaslík sa stal skutočnou súčasťou času.

Predsavzatie 100 prečítaných kníh za rok sa spolovice naplnil

28.06.2026

Predsavzala som si prečítať sto kníh za rok, je to reálnejšie, než schudnúť 5 kíl. Aspoň raz v živote. Odhodlane som šla po kvantite namiesto kvality a siahala po najtenších knihách z knižnice. Pri výbere som nesledovala „značkové mená“, ale hrúbku písmen a počet strán. Je to zábava pobehovať pomedzi knižničné police ako počítačový Harry Potter na Rokforte [...]

Literárna Moskva

21.06.2026

Hotel ma prekvapil, izba… Trochu sa cítim ako knieža Myškin. Mám si kde vyzuť mokrú obuv, položiť klobúk a paličku, zavesiť plášť. 24.7.2019, Moskva Moskva je mesto, kde sa fantázia ohýba a hranice sa niekedy lámu. Blog je o literárnych múzeách, ktoré sú pôvodnými bydliskami či prechodným bývaním ruských spisovateľov (preto sa stretnete s názvami ako dom [...]

Literárny Petrohrad

02.06.2026

„V Petrohrade je na každom kroku socha spisovateľa. Cítiť silu ruskej literatúry!“ 20.7.2019, Nevský prospekt Blog je pre knižných labužníkov a krúti sa okolo múzeí ruských spisovateľov, nachádzajúcich sa v Petrohrade. Sú očíslované, zároveň však dávam do pozornosti aj vedľajšie literárne skvosty (X), na ktoré môžete natrafiť potulkami mestom. Petrohrad som [...]