zipporah

Ukrajinci sú mimoriadne pohostinní. Jedla som domáci boršč, pirohy, skvelú kuraciu polievku, čosi s baklažánovou omáčkou, pizzu, ale aj prvý raz pohánku; z tej chute mi začala rásť brada. S jedlom ale pomaly, pomaly… V dedine Gogolevo vznikala tvorba ruského spisovateľa N. V. Gogoľa, ktorý je pôvodom Ukrajinec. Písal však častejšie po rusky z rôznych príčin, pravdepodobne jednou z nich je, aby jeho knihy čítalo viac ľudí. Situácia je zložitejšia, dva národy si totiž privlastňujú Gogoľovo bytie s charizmou veľkého literáta (hoci okamžite po vstupe na Ukrajinu som zistila, že najväčšmi uznávaným spisovateľom je jednoznačne Taras Ševčenko! Je to poeta a ja prozaicky povedané „poéziu nečítam“). Ak sa pozrieme na Gogoľovu tvorbu, časť z nej obsahuje ukrajinský materiál (napríklad Večery na laze neďaleko Dikaňky), časť ruský (napríklad Petrohradské poviedky). A potom je tu niečo ako „ruský pán prsteňov“ Mŕtve duše a celosvetový Revízor. Ak to nestačí, bytostne každý z nás má na tvári jeho príbeh Nos. „Všetci sme vyšli z Gogoľovho Plášťa.“ (Dostojevskij) Nehovoriac o tom, koľko spisovateľov ho pripomína vo svojej vlastnej tvorbe, Gogoľ je bezpochyby najčastejšie citovaným spisovateľom v ruskej literatúre, alebo aspoň v tých vyše 120 prečítaných knihách. Trochu literárnej matematiky: Dostojevskij + Gogoľ = psychológia. Bulgakov + Gogoľ = humor. Väčšina spisovateľov niečo uznávala na Gogoľovi, mnohí v ňom čosi nachádzali. Autor je spájaný s mystikou, záhadami, družnou poverčivosťou, skrátka Gogoľov duch pretrval v rozume, ale aj v srdci. Nuž, aspoň taký stručný popis jeho významu v literatúre.

Gogoľ pútal pozornosť aj ako človek s osobným životom. Že sme sa blížili k miestu, kde tvoril, oznamovala aj tabuľa s nápisom Gogol´s tour s jeho nosatým profilom. Zdá sa, že Ukrajinci sa na literárnych nadšencov dávno pripravili. Fantastickou správou pre mňa bolo, že Gogolevom nič nekončilo. Najťažšie boli posledné minúty pred skutočným dôkazom, že som na mieste. Videla som všetky prvky ukrajinskej zeme, o ktorej som sa načítala hojne. Modrá Jeseninova, vresoviská, nebo, polia, močariny, skupinky stromov v diaľke, nekonečná slamová rovina patriaca roľníckemu životu. Až po vystúpení ma konečne uvítala veľká tabuľa s azbukou a portrétom známej tváre.

Domček, v ktorom spisovateľ tvoril, stál po boku väčšieho domu, v ktorom žila jeho matka. V tejto lokalite vyrastal Gogoľ, rátal hviezdy, počúval šum prírody a možno lovil ryby v jazierku. Utešené prostredie na sny, slová o ukrajinskej noci či vyšívanie obrazov (jeho sestier). V dome, ktorý sa pri vstupe opiera o stĺpy, sme si obuli obrovské papuče, aby sme nepoškriabali podlahy. Múzeum začína portrétmi, a teraz pozor, takmer výlučne mužov, vlastne neviem si ani spomenúť, či som tam videla portrét ženy s výnimkou Gogoľovej matky či sestier. Množstvo atraktívnych pánov zahŕňali učitelia, priatelia, príbuzní, a jedna nenápadná kresba od najnápadnejšieho muža v ruskej literatúre, Alexandra S. Puškina. S Gogoľom potvrdili svoje priateľstvo nakreslením portrétu toho druhého. Všetkých nás upútal zoznam známok, predmety, v ktorých najmenej Nikolaj obstál, boli fyzika či matematika.

Prítomnosť samovaru je bežnou vecou, ale keď som vošla ako prvá do Gogoľovho domčeka a predo mnou prebehla myš!, tak to ma dostalo. V jeho tvorivom príbytku dnes žije Gogoľova myš. Toto nadšenie môže pochopiť iba poverčivý literárny nadšenec! Pracujem s rastlinami, takže som zároveň botanickým nadšencom, ktorého prekvapil Gogoľov herbár vyrobený pre sestru. Bola tam lipa, oregáno, ľubovník, Tussilago farfara… Romantika je tam natrvalo usadená, všetko sa na mňa lepilo s dostatočnou rýchlosťou, takže, kanešna, po všetkom, čo som tam videla, svoj denník končím prianím kúpiť si v Gogoleve pozemok a tráviť tam každé leto ako vychovaný aristokrat z obdobia naturalizmu a romantizmu, lebo hoci na mňa Gogoľ účinkuje viac romanticky, patrí podľa literárnych odborníkov do obdobia naturalizmu.

Pokojná vegetácia uprostred horúceho leta. Pokoj, ticho, šum, spoločnosť rýb, komárov, praskanie parkiet a ak ľudia, tak len takí ako Gogoľ. Jedno máme spoločné: milujeme ľudí a neprekáža nám vôbec spoločnosť, ba je vítaná, iba hluk, ktorý okolo seba robí svojimi názormi a postojmi, je neznesiteľný a ťaživý. Takže… v Gogoleve ste vítaní všetci, ale prichádzajte v tichosti. Toto miesto plné nehy a lásky si zaslúži vašu pozornosť. Celá poltavská oblasť je živá kulisa Gogoľovej tvorby.

Zdroj foto: zipporah