zipporah

Modrý blog o jednom z najväčších úkazov na našej Zemi.

Chcem byť morským pirátom! Alebo aspoň morským červom. Vesmír má moc času a priestoru, ktorá zostáva vo hviezdnych teóriách, hypotézach a pre väčšinu pozemských dvojnožcov je vesmír absolútne a tak prekrásne nedosiahnuteľným objektom, až sme vlastne šťastní, že tomu tak je. Stále je čo objavovať. Cestovné kancelárie zatiaľ neponúkajú trasy Zem – Jupiter, akcie na Saturnove prstene sú v nedohľadnom čase, všetko zostáva túžbou v literatúre.

Čo narobiť, ešteže sú tu naši vodní bratia. Kozmicky čarovný Tichý oceán a jeho lesk aj s modrinou pod vodou – Veľkým pacifickým košom. Príšerná škvrna z našich odpadkov. Mrzutý výkal človeka. Bol by námetom pre famózny obraz od impresionistu.

O potápačskej turistike som vždy snívala. Zatiaľ som iba divákom morských filmov a fanúšik Hanka, vtipne založenej chobotnice z rozprávky Hľadá sa Dory. Prvý raz som videla more v Taliansku, ale ak chce človek zostať v úžase, prvý kontakt by si mal vyskúšať na holandskom alebo belgickom pobreží. Severné more má v mojom srdci veľké miesto. Aj tu Holanďania bojujú sami so sebou, vznikla tulenia nemocnica, pri ktorej vyrástol vysoký kopec z takých odpadkov, ktoré sa šuchli o morské živočíchy. Zvieratká, ktoré sa nám možno v detstve páčili a objímali sme ich v plyšovej forme. Plyšový Hank! Všetko sa začína plyšákmi, komiksami a rozprávkami o cestovaní okolo sveta za menej než sto dní. Moreplavci, stroskotanci, vedci… piráti a nekonečný trblet oceánov. Pomaly zisťujeme, že naše moria a oceány nás lákajú čoraz viac do hĺbky. Že by sme radi zažili takú plavbu ako Amerigo Vespucci alebo Charles Darwin. A našli vrak, v ktorom vládne Hank!

Dnes ma zaujíma Tichý oceán, pretože sa čoskoro stretneme. Tŕpnem nedočkavosťou a hľadám v tomto blogu informácie. Pár vĺn je síce všetko, čo uvidím, ale pri oceánoch vždy platí paradox. Atraktivita paradoxu spočíva v citáte: „Pľuvni do mora stokrát, aj tak sa nespení.“ Alebo… „Kvapka v mori, čím by more bolo bez nej.“ Alebo… „Voda sa uškrnula.“ Ha, ha. Moria a oceány ponúkajú toľko príbehov a zmestia sa do tých pár vĺn či dvoch odtieňov modrej. Prinesú mi aj tieto príbehy…

Pacifik znamená „mier“, ale Tichý oceán má veľmi ďaleko od mierumilovnosti. Je takmer dvojnásobne väčší než Atlantik (>165 000 000 km²) a predstavuje všetko, čo si morský pirát praje pod stromčekom: 25 tisíc ostrovov, koralové atoly, vulkány, búrkové vlny, ropu, tropické búrky, osmonoha v živej forme, hubky, zemetrasenia, fajčiarov, pár mäkkýšov, galapágsku korytnačku, chaluhy, do ktorých sa pekne zamotá… a k tomu jednu kvalitnú potápačskú výstroj. Tichomorské dobrodružstvo pokračuje…

Duní oceán a vlna za vlnou sa valí. Aljašské fjordy a doliny, prúdenie ľadu cez Beringov prieliv, strapce sopiek v Ochotskom mori, kde sa ťaží ropa a prekvitá rybolov, to sú prvé krátke príbehy od Severného Pacifiku, ktorý je rodiskom búrok a silných zemetrasení. Teplejšie vody prichádzajú z juhu k najsevernejším miestam, kde môžu existovať kolónie koralov, t. j. k Východočínskemu moru či k plytkému Žltému moru. V tropickom mori Suluskom vzniká príbeh o love perlí. Aj tu sa točí svet v cyklónoch a tajfúnoch. Poplávajme ďalej k Mariánskej priekope s najhlbšou časťou svetového oceánu – 10 920 metrov hlbokou hlbinou Challenger. Údajne tu dno víria platesy, ktoré veľmi dobre chutia v holandskej reštaurácii pri Severnom mori (morské dítě Atlantiku), a garnáty. Nie granáty. Keď už sme pri nich… Američania si skúšali jadrové bomby pri Marshallových ostrovoch. V strednej časti severného Pacifiku sa nachádza Cisársky chrbát, čo človek nevymyslí! Viac ako 40 miliónov rokov stará reťaz vyhasnutých podmorských sopiek pomenovaných podľa japonských cisárov. Tieto riadky ešte nedošpliechali… V smere okrúhleho času a jeho ručičiek s vedrami vody cirkuluje prúd Kuro-šio, zo severu sa stáča na východ, odkiaľ smeruje na juh a južne od Havajských ostrovov sa vracia ako Severný rovníkový prúd. Do Tichého oceánu tečie bazaltová láva Havaja, do neba sa dostáva dym ako po výbuchu. Havajské ostrovy s tropickým morom sú rajom koralových útesov a turistov, ktorých popoháňajú k ostrovom aj pasáty. Najväčší prírodný prístav je Sanfranciský záliv (4 160 m²) a je preslávený hmlami. Pod hmlistým San Franciscom leží prekrásny záliv Monterey s bohatým morským ekosystémom. Jedna sopka je domovom sírnych baktérií, ktoré si chemosyntézou získavajú energiu z anorganických látok. Najväčší Kalifornský záliv, pôvodne nazývaný Cortezovo more, obmýva pláže luxus, zábavu, hudbu a šport. Po známom Venice beach pobehoval Míč Bjúkenen. Kalifornský polostrov sa odťahuje od Mexika každý rok približne o 5 cm.

Najväčším ostrovom Tichého oceánu je Nová Guinea v strednej časti Pacifiku. V časti Melanézia sa nachádza more s najsľubnejším názvom Koralové. Prečo sľubné? Troma slovami: vysoká biologická diverzita. Nielenže je továrňou na výrobu pemzy, Veľká koralová bariéra sa rozprestiera na dĺžke viac než 2000km² a je domovom kamenných i mäkkých koralov, žralokov (aj ten s hlavou ako kladivo), rias, morských hadov, mäkkýšov a pravdepodobne najmenšieho stavovca na svete (Schindleria brevipinguis). Toto miesto je bezpochyby svätým grálom biológa akéhokoľvek zamerania. UNESCO opatruje Morský park, aby korale nevybledli, ale čo čítam ďalej o Havajských ostrovoch alebo Ostrovoch Spoločnosti, vidím slová ako „odpad“, „výstavby“, „poškodzovanie“. Pre nepoučiteľnú ľudskú povahu môže Tichý oceán stratiť svoj dúhový úsmev.

V protismere hodinových ručičiek sa riadia oceánsky prúdy juhozápadného Pacifiku. V nich Ostrovy Tuamotu (je ich dokopy 78) tvoria najdlhšiu reťaz koralových atolov na svete a hrkocú v nich čierne perly. V Tichom oceáne je aj fajčenie povolené, oceánski fajčiari sú buď bieli alebo čierni, no pred sebou vidia farebný svet. Ešte z univerzitných čias si spomínam na vysokú biodiverzitu Galapág a tieto ostrovy sa spájajú aj so známym prírodovedcom Ch. Darwinom. Žije tu jediný leguán, ktorý získava potravu z mora. Súčasťou Tichého oceánu sú ďalšie známe ostrovy Fidži, Veľkonočný ostrov, Nový Zéland… S ložiskami zemného plynu či mangánu.

Voda, voda, samá voda, vlny, zálivy, prístavy, pobrežia, ostrovy. Listovať si vo veľkej knihe Oceán od Fabiena Cousteaua v kapitole o živočíchoch je na niekoľko hodín, vidíte rôzne tvary, farby a dočítate sa o stratégiách života. Našla som si Hanka… Osmonoh obrovský červeného zafarbenia je mimoriadne inteligentný živočích, možno skutočne obdarený so zmyslom pre humor: v pokusoch dokázal riešiť problémy metódou pokusu a omylu, ich riešenie si pamätal dlhší čas. Hank, neblázni, čo by si plával bludiskom! Dokonca tento hlavonožec uprednostni stráženie svojho potomstva pred vlastným hladom! Mohol by taký Hank vyliezť na pobrežie ma navštíviť.

Modrý krepový papier – žasnem koľko objektov a príbehov skrývaš… V porovnaní s vesmírom? Vesmír je homogénny, zatiaľ čo oceán je kniha príbehov so žiadnym koncom, jeden strieda druhý. Hocijaký dokument zobrazujúci etológiu zvierat morského dna je vzrušujúci. Správanie a vzťahy vo svete menej ťaživom vábi aj kvôli diaľke, ktorá je bezpečná, neobťažuje a nesklame, ako nikdy nesklame Ecovho čitateľa Umberto Eco. Proste sú tie príbehy príliš ďaleko na to. Ani človek, ktorý je ďaleko, už nesklame. Keď stojím na čistom pobreží Holandska, pozerám sa na Severné more, stojím pred množstvom svetov pod striebornou hladinou. Koho vždy ťahalo k postoju dívať sa a počúvať, než robiť okolo seba humbug a organizovať, tak tam presne tam!, na tom pobreží pri Den Helderi môžete začať veriť v nadpozemské, v našom prípade v podvodné. A moria ani oceány nepodvádzajú. Môžete uveriť čomukoľvek, pretože stojíte nad všetkým v osamelosti, viete, kto sa pozerá a ste v čistom, upravenom prostredí. Poriadok robí s človekom nesmierne veľa. Nenarúša ničím, tu je zobrazenie absolútnej slobody. Slobodná vôľa spočíva vo voľbe prijať jeden alebo viac príbehov, alebo stáť, alebo bez záujmu a zvedavosti odísť. Zdravá myseľ je zvedavá myseľ. Tu ste iba vy a vaša myseľ, vaša vôľa, piesok, soľný vietor, naša najväčšia hviezda a severné morské vlny Atlantiku. Sme z vody, hoci už žijeme na zemi. Sme doma.