Založ si blog

The Blue Pianist

Cestovný blog o Kalifornii, ktorá sa každoročne vzďaľuje od Mexičanov o 5 cm a je miestom, kde sa dajú kúpiť kľúčenky s Donaldom Trumpom a jeho holým zadkom, ktorý prdí!

 

S americkou kultúrou sme vyrastali, či už sa nám to neskôr zdalo ako odpudzujúci jav alebo nie. Tak, ako že naša morálka bola budovaná na kresťanských základoch, či sa to niekomu neskôr páčilo alebo nie. Teda hlavnú rolu v našom duchovnom svete zohráva čosi ako „neklam“, „nekradni“, „nezabi“, „nastav aj druhé líce“ a samozrejme, s láskou spomíname na kovbojov, Winnetoua, plážovú Pamelu Anderson, Levieho kráľa, pijeme kolu, papáme popcorn v kine a sme svedkami tej neúprosnej McDonald power na súčasnú mladú generáciu, pričom na ich mieste a v ich veku by sme s rovnakou radosťou vchádzali do tohto podniku.

Preto verím, že mnohí z nás vrátane mňa by radi pocítili na vlastnej koži tú… Yeah, America! Wow! Lebo takto akosi Amerika pôsobí… To úžasné (amazing!), citovo hlboko prejavené wow!, neuveriteľné (unbelievable!) a tak charizmatické (Can you imagine? Nižšie už bude len hovorové „imagine?“) kozie „yeah“! That´s America!

 

Wow! Tak poďme na to! A aby to bol ešte emočne nabitejší blog, občasne pridám hyperbolizáciu (ktorá k Amerike jednoducho patrí) a šupa hudobný link, ktorý si môžete pustiť počas čítania. Nič lepšie nepodporí zážitok ako soundtrack! Absolutely! A hneď first track is the best for arriving to Los Angeles: https://www.youtube.com/watch?v=6o1KxN2nPA8

 

Čo som si okamžite predstavovala pod Amerikou, bol kopec žrádla (to watch amazing video My first crush by Timecop 1983; https://www.youtube.com/watch?v=hAxSVf7zoD8), rýchle životné tempo a vysoký konzum v súvislosti s tým, čo sme už ako detičky sledovali v sitcomoch ako Step by step. K tomu som pridružila svätú pravdu o tom, ako veľmi rýchlo sa obmieňajú vzťahy a city medzi ľuďmi v seriáloch typu The Vampire Diaries. Tiež sme podobné veci očami žrali ako deti.

Po troch týždňoch v Kalifornii, ktorá je práve rodiskom zábavy, luxusu a zdrojom, cez ktorý sme toľké roky vnímali americký profil, musím povedať, že to tak NIE JE úplne. Imagine?

Yeah! To rýchle životné tempo, ktorého sa osobne fakt desím, v Kalifornii spláchol so sebou Tichý oceán. Ujo, ktorý mi láskavo ponúkol ubytovanie v Santa Monice (časť Los Angeles), vysvetlil mojej zvedavosti, že to tak je možno vo východných mestách ako New York, v ktorom žil 15 rokov. V televízore naozaj beží všetko extremely rýchlo, ale v Los Angeles som sa správala z tých vyše 18 miliónov ľudí ako štvaná zver asi ako jediná. Lovely! (https://www.youtube.com/watch?v=TvZskcqdYcE) Ba panika na tvári je neprípustná! Nie, neodsúdia vás za to, pokúsia sa vám pomôcť. Venujú vám obdivuhodne veľa času, až dokonca som mala chuť už pokračovať do cieľa, wow! Hneď vyťahujú mobily a plánujú vám cestu, ale bola som aj v múzeu, kde mi slečna vytlačila podrobný popis cesty a pospájala so spinkou tak, ako to robí len sekretárka pre riaditeľa. V London baby som mala blahodarné skúsenosti so službami, každý ku mne pristupoval ako k žene princa Williama. V tomto duchu už ale zažijete skutočný raj v Kalifornii (čiže ten návrat na Slovensko je o to bolestivejší, my, čo sme žili v zahraničí, viete, o čom hovorím…). Ochota, úsmev, žiadne mraky, sunny California, yeah, to bolo na dennom poriadku. Dakedy aj s krikom sa prejavovala láska k ľudu, ako napríklad veselá šoférka autobusu na jednu pani: „I´m moving, my darling, I´m moving! Careful!“ Nie je neobyčajné, že šofér niekoľkokrát opustí sedačku, pretože ide zapnúť alebo odopnúť pásy vozíčkarovi, ešte ho aj vykolieskuje von. Absolutely amazing! V autobusoch môžete prepravovať bicykle, rovnako aj v metre.  Keď som už pri doprave… Nebudem v tomto maximálne americkom blogu rozoberať slovenských vodičov, na to si nechám iný blog, ale kalifornskí vodiči (top people!) vás zrazia asi s takou pravdepodobnosťou, akože nabúrajú do mikroorganizmu na Marse vo vedľajšom vesmíre. Totally amazing! Keď som za tie tri týždne prvý krát počula, že auto trúbi na chodca (Unbelievable?!), vykrútila som rýchlo krk (what´s wrong?) či nejde o európske auto (imagine?), ale malo napísané „ by handswriting“ California. Skejtbordista pred ním si z toho aj tak nič nerobil.

Takže to rýchle životné tempo charakterizuje otváracia doba po deviatej hodine, niekde po jedenástej, väčšina múzeí sa otvára o 10-11 a.m. a zaviera 4-5 p.m. Zdá sa, že sú to rozumné časy, ale na priestorové rozmery mesta je to často riadna štvanica.

V L. A. to musíte stihnúť! Pocity zo života v Downtown Los Angeles? That´s main theme of skyscrapers and you will be lost in Lost Angels, imagine?: https://www.youtube.com/watch?v=h8DOXVaCdhI

But TAKE IT EASY! That´s the first and last rule of America! And these scyscrapers can dance with you! You are not alone! https://www.youtube.com/watch?v=1sDkCqkOiek

Dajte si pauzičku a počúvajte, imagine McDonald power, sun, top people, sunny, metro rapid buses, whole markt, amazing sun!, Hope Street, Dodgers, disgusting chips, Chinatown, Darth Vader, delicious milkshake, A Little Tokyo, stupid things, so beautiful Pasadena, disgusting hotdogs, lovely and so sunny Long Beach, horror from Hollywood, palms and stars, and oh… my… god… sunset in Venice Beach!

 

Wow! Ono to všetko nakoniec predýchame. Prvé dni sa mi stávalo, že sa mi stokrát za deň premietlo v hlave „yeah, America, wow“. Pretože som stokrát za deň ako korektný a všetky americké pravidlá akceptujúci hosť ospravedlňovala to, čo som mala pred očami. Tak teda people, to je téma number one. Japonku vyše 15 minút som v unbelievable stave sledovala, ako sa sama so sebou zhovára v zrkadle, vo vzduchu. A potom telefonovala. Boli sme v metre. Boli sme v podzemí. Imagine? Obrázky na jej mobile poskakovali hore dolu, ako predstierala volanie. Yop, mohla mať vadu, ale bolo zábavou pozorovať ju. Ako aj černocha preoblečeného za hot woman s obnaženými plecami, pohadzujúceho blond parochňou, ako sa celý čas nadrogovaný smial v metre, hladkal si obnažené plecia a predvádzal hot scene with tyč vedľa prudérne sa tváriacej babky. A ako sa jej zvonivým hlasom prihováral. Top show! Predo mnou sa pohybovala zo strany na stranu mega kučeravá rozkošná žuvačkovo ružová parochňa, hovorím si… však je to dáky teenager, ide zo seminára, ale kdeže! Zrazu na mňa vykukne prestarnuté lýtko. Wow! Yeah, America! Stará babka v ružových ponožkách, ružových šľapkách, v bubblegum sukienke nad kolená a ružovej top šušťakovej vetrovke z 80th years, oh, yeah, bola namakaná. A s ružovými brýlami, of course. People of Los Angeles sú viac-menej lost angels, nanešťastie mnoho z nich naisto stratilo veškeré sebaovládání. V ňom spočíva nielen úspech v živote, ale aj sebaúcta, nemali by sme ju strácať. Pre nikoho a nikde. Ani v Los Angeles. Radi kritizujeme a odsudzujeme, aj na mňa sa sype popol, lenže som si opäť v L. A. nights uvedomila (kedysi to bolo v prípade starostlivosti o… mentálne postihnuté duše, čiže ľudia, ktorí to už majú na papieri), že málo ľudí v mojom okolí a najmä tí, ktorí sypali na mňa čosi, čo sami v sebe majú, nezniesli by bez poznámky pohľad na množstvo tých ľudí v Amerike, neodpustili by im nič. Ja sa na ľudí pozerám s otázkou, prečo to robí (v minulosti často aj: ako mu môžem pomôcť), nie zo subjektívneho pohľadu resp. like or don´t like. Nehodnotím ľudí tak jednoducho ako facebook. To znamená, že ani vyššie uvedené prípady nie sú výsledkom toho, či sa mi to páči alebo nie. Wow! V prípade ale uvrieskaných a mimoriadne agresívnych pár ľudí tam, I really don´t like it. It was a little bit dangerous for us. A tak je na čase pokračovať v soundtracku, People on the Moon je príznačný pre uzavretie tejto sekcie. Poďme všetci na mesiac, kde je tiež metro, to je top destinácia v budúcnosti, ktorú budú ponúkať pre ľudí nielen z metra, kde som si takú scénku predstavila.

https://www.youtube.com/watch?v=ozs6SVDJ69Y

 

Tak ako zatiaľ? Ako sa cítite? To je top question, ktorú dostanete všade a vždy. Čo potrebujete? Stačí vám toto? Ponúkneme vám ešte niečo? A rozlúčka, yeah. HAVE A NICE DAY or HAVE A NICE TONIGHT.

 

Amerika má šťavu chutnej značky Naked (odporúčam mango príchuť), ktorá vám bude chutiť v prípade, ak máte otvorenú myseľ, silu dobrodruha, zhovievavosť, filozofiu „I don´t care“ or „I don´t judge“. Dokonca pozor, obávam sa, že v Amerike nie je priateľským gestom, ak sa neusmejete, tobôž pozrieť či upozorniť spievajúceho grázla v metre. Dostanete možno po hlave ako od Arnolda Schwarzenggera, preletíte zo západnej Santa Monicy do východnej Pasadeny, alebo v lepšom prípade vás znesú pod zem s prekvapeným americkým výrazom v tvári, aký som zračila v mega Boratovi počas Boratovho spievania americkej hymny:D Ouch! Borat is lovely movie! Trust me, je bezpečnejšie hladkať si desať minút precíznymi pohybmi bradu s výrazom cisára alebo pokyvkávať hlavou, natriasať telom počas hudby. Really. It´s correct.

 

Ľudia sú ešte stále top téma, ale to je skutočne na viac blogov. Tak ako je to s jedlom? Keďže som tam nešla variť a svet sa mi netočí okolo žalúdka ani doma, nieže ešte v Amerike plnej žltých kopcov a nekonečných sadov, tak navariť sa dá ako doma, ale je trošku ťažšie sa dostať do nejakých vychytaných obchodov, asi som sa im vyhla. Vraj sú tam pekárne, lebo riadny chlieb som nevidela, kroasánty však majú delicious. Američania radi korenia, burgery v McDonalde sú korenisté. Z korenistejšieho wrapu ma po troch sústoch pálilo aj v mozgu. Sendviče? So disgusting! Soups zaujímavé, nie úplne zlé, veľký výber, ale aj napriek trom týždňom nebol dostatok času na jedálenské skúsenosti. Amerika je určite chutná a žiaľ, kvalitnejšia než naše Slovensko. Papkáme odpad, v ktorom v pozadí doznieva chuť, a na toto vyhlásenie čestne vravím, že netreba mi už ani povestný slovenský negativizmus. Ale nebojte sa, aj v Amerike sa nájde odpad. Niektoré cukríky vyrobené pre Halloween sú asi riešené tak, aby zlomili všetky zuby. Apropo, strašidelný sviatok si Američania do kostí užívajú. Všade na vás zízajú lebky, čarodejnice, hostina kostier, tekvice, všade je krv a pavučina, odseknuté údy, R.I.P., aj okno krvou kričí: „Help me!“ Je to funny, nielen Santa Monica, ale aj časť San Francisca ma ohúrila, mala som pocit, že som v múzeu a nie v meste. V Amerike sa zrejme tiež riadia kresťanským pravidlom „nekradni“, keď všetko je tak vonku na parádu pre európskych turistov a okoloidúcich. Totiž ani na pláži som nemala pocit, že by mi niekto chcel ukradnúť veci. Na čomsi určite pracujú kamery, plavčíci a zákony. Tam sa iba proste strieľa… Unbelievable! Wow, yeah, America…

Za seba vravím, že ma nesklamala. Jediné, čo ma sklamalo, bol, áno, veru tak, presne… bol to… H… Hov… Hollywood/Higland. Tri razy som bola na tomto prekliatom mieste, a tri razy ma postihol príšerný hlavy bôľ. Žeby z tých všetkých „stars“ alebo z Chewbacca nedokonale zazipsovaného zozadu?

Top lokality v L. A. baby? Definitely two so amazing! days in Universal Studio! Toto nesmiete obísť! The second best place? Duševne vyrovnaná a čistá Pasadena, kde podľa môjho hostiteľa žije viac rodín, kým v Santa Monice prevažujú mladí, dvetisíc bezdomovcov, drogy, slnko a oceán. Bezdomovci však bývajú v stanoch aj v Downtown pod mrakodrapmi v takej politickej štvrti, kde je minimum turistov aj vôbec človeka. Na prekvapenie, určité časti centra sú vyprázdnené. Rodeo Drive je však lokalita pretkaná pozérmi a šumafuk akej orientácie. Duševne vyrovnaný muž milujúci muža nemá potrebu pózovať, fúkať dúhový dym a podobne. Rovnako ani žena milujúca ženu a vlastne ani heterosexuáli. Ale naspäť k Pasadene, blízko nej som totiž mala second best experience, a to miesto sa nazýva The Huntington. Neodporúčam obísť toto miesto! Je tam niekoľko fantasticky vyzerajúcich botanických záhrad (a to porovnávam s vysoko ambicióznym londýnskym Kew Gardens), kde sú situované ešte aj galérie a veľká knižnica so starými vydaniami známych príbehov od Shakespeare, Jacka Londona, alebo tímu veriacich: Biblia tlačená ešte Guttenbergovou tlačiarňou. The Huntington area vám zaberie celý deň a najlepšie je tam ísť autom.

Európa je pre Ameriku múzeum. A to je fakt, navštívila som niekoľko múzeí a Američania pristupujú k Európe v takých základných poznatkoch, že som sa občas zasmiala v duchu. Ale musíme byť zhovievaví, Američania o Európe vedia málo, musia sa o nej učiť, no komu sa chce? Naše dejiny preto prezentujú po obsahovej stránke aj spôsobom ako sme my preberali učivo na prvom stupni ZŠ. Dobre, tak nie vždy to platilo. Ale dosť často, a je úplne a totally sympatické na Američanoch, ako si vedia uctiť a doslova do očí bijúcu radosť prejaviť z toho, keď majú muzeálne vychytávky z Európy. Pre nich je to vzácnejšie, lebo nie medveď, ale lebo Atlantik. Ha!, enjoy it!

 

A ako je to s konzumom? (americký afektovaný smiech) Yeah! Je to ozaj o tom, čo si pod „konzumom“ predstavujeme, a to čo si ja predstavujem ma privádza k poznaniu, že v Kalifornii vidím luxus, smrad, špinu, luxus, ale sme rovnako konzumní ako oni, ak nie v istých veciach konzumnejší. Že je tam väčší výber v potravinách, je lepšie pre nich, že si môžu vyberať. My veľmi nie, ovláda nás nemecký, poľský a český obchodník. Čo už. Pri tom by sme už dávno mohli rozbehnúť vlastný reťazec slovenských fastfoodov Tatra so slovenskými výrobkami; ako majú oni ten svoj disgusting Starbucks či Angličania svoju Costu. Why not? Unbelievable! Viete, o čo tu ide? Nemáme odvahu. Máme iba výhovorky a prekážky. Odvaha na západe je nezrovnateľná s našou. Netreba riešiť závisť, ale na ktorých miestach založíme zdravý fastfood s názvom Tatra. Do you understand? Sme „self brzdy“. Pretože sme šikovní, máme nápady, sme „self brzdy“, a dotiahneme to len pri nápadoch. Prvá prekážka nás rýchlo uzemní. Stojí za zamyslenie sa nad sebou. (Nenárokujem si patent na nápad so značkou Tatra, ale mám dve podmienky: pozvánku na otvorenie prvého fastfoodu a v spotrebnom materiáli zahrnutie sabinovskej hrudky:D)

 

So… why „the blue pianist“? Fffffff… What does it mean?!

Čo je pre California absolutely hot? Predsa famózny Tichý oceán! Pacifik! https://www.youtube.com/watch?v=hNMNZZQJkP0 Veď na Venice Beach sa točil Baywatch! Títo plavčíci však tam nie sú len na parádu. Pocítiť na vlastnej koži silu Pacifiku stojí za to, názov oceánu je entirely výstrelkom. Bábätko Atlantik je tichučkou a príjemnou destináciou pre turistov, zatiaľ čo Tichý oceán je vhodnejší pre surfistov, ktorí sa priveľmi ďaleko nevzďaľujú. Plavcov si ani nepamätám. Ponorenie okolitých maximálne po pupok, u mňa ani po bedrá, väčší odvážlivci nad pupek, popravde neviem, či som ich videla, a už vôbec netuším, či niekto si dovolil plávať ďalej, to už by sa asi zmenilo na zápas o život. A sekundárne popravde, človek má čo robiť s vlastným životom, aj keď len po kolená má vodu, pretože v stotine sekundy môže mať vodu po hrudník, alebo naopak, pod kolená. Imagine? S oceánikom si jednoducho užijete kopec srandy. Modrý pianista vám zahrá také vlny, že odídete pomaly s modrinami. Jeden taký kopanec od oceánu som dostala, na ktorý nezabudnem, niekedy mi uštedril aj facku do tváre slanú ako Mozartove gule. Totižto nikdy neviete, aká vlna príde, ale príde taká, pre ktorú sa vaše nohy poriadne hlboko zaryjú na dne pri strhujúcom návrate každučkej vlny nazad do oceánu. Je to sila. Je to power of Pacific. A preto „say goodbye to Pacific“ bola jedna z najťažších chvíľ, padla mi aj slza. Morský pán Kules. Herrkules!

 

Na záver môžem vyhlásiť, že Los Angeles mám v malíčku ako London. Videla som Autry Museum, Natural History Museum, The Huntington, Norton Simon Museum, LACMA, kde som zažila koncert skutočného pianistu z Talianska, x-krát Downtown a Hollywood (má viac zastávok), Long Beach, Pacific Acquarium, ZOO, Universal Studio, Beverly Hills a pochopiteľne Santa Monica-dočasný domov. Los Angeles je najväčšie mesto, aké som navštívila. Amerika nie je taká drahá pre turistu, na naše pomery však áno, na život, domnievam sa, že úplne drahá (pre zaujímavosť, zatiaľ najdrahšie miesto, aké som navštívila, bol Rotterdam). Los Angeles nie je najväčšie mesto, opravujem sa, je šialene obrovské a každý deň som sa presúvala priemerne 5 hodín napriek dobrej doprave. Po každom dni som sa vracala domov ako zdochnutý pes. Iba letisko L. A. mi prišlo ako 50 obchodných centier pokope alebo väčšia dedina vo veľkomeste. Na veľké prekvapenie a úľavu návšteva San Francisca mi dala opačné poznanie, ide o dosť malé mesto. Ulice sú v takých sklonoch a dĺžkach, že… vďaka za Tatry a ako taký výcvik.

Akékoľvek otázky chystajúcich sa turistov do Los Angeles a San Francisca píšte na mail michaela.romanov@gmail.com Postrehla som aj iné zaujímavé a užitočné veci na Amerike, napríklad hustá letecká doprava sa vyplatí. So if you are going to America, enjoy it! With big cuddle! Tak mocne, ako to len dokážete! Raz za život treba. My všetci dobre vieme, aký je život, no ako jeden mladý chlapec v Santa Monice, žiadajúci o nejaký ten dolár, mával s nápisom: Don´t forget to smiiiiile.-)

 

Ou, yeah, that´s America! Take me to infinity!

https://www.youtube.com/watch?v=lZJTGV1AceM

Jeden deň mnohorukého človeka

21.04.2024

Pracoval za malý honorár, čiže za honorár, ktorý nutne potreboval na vydržiavanie rodiny a na to, aby vôbec mohol pracovať. Okrem toho nikdy nikomu neodoprel pomoc a vždy podal pomocnú ruku chudobnému maliarovi; veril prostou, nábožnou vierou predkov, a možno preto tváre, čo zobrazoval, dostávali samy od seba ten velebný výraz, o ktorý sa márne usilovali najskvelejšie [...]

Ruža

28.03.2024

Ktovie, ako je to s rastlinami a ich „správaním“, či dokážu vnímať naše pocity, komunikovať s nami, vypočuť nás, odpovedať na pozdrav, dať si s nami kávu, zmeniť sa na náš obraz, alebo to píšem ako vtip. Mám vyštudovanú fyziológiu rastlín a tak som utvrdená v tom, že niečo také nie je možné. Napriek vedomostiam nevylučujem možnosť rastlinných [...]

Sedem top zážitkov na Srí Lanke

24.03.2024

Highlight 1: Doprava Rachotiaci starý autobus s blikotajúcimi obrázkami Budhu, plyšovým tyrkysovým poťahom a množstvom farbistých ozdôb, umelých kvetov, plyšových hračiek, pružín a jednej hompáľajúcej sa Rubikovej kocky predstavuje štandardne vybavenú pojazdnú diskotéku s repertoárom indických pesničiek na ostrove Srí Lanka. Disku preruší iba ak ďalší mobilný [...]

Francois Fillon

Francúzsky súd potvrdil odsúdenie expremiéra Fillona v kauze sprenevery

24.04.2024 19:16

Sprenevery sa dopustil vytvorením fiktívneho pracovného miesta pre svoju manželku Penelope.

Vakcína / Očkovanie /

WHO: Očkovanie zachránilo za uplynulých 50 rokov najmenej 154 miliónov životov

24.04.2024 19:11

V priemere to za toto obdobie predstavuje šesť zachránených životov za minútu.

zuzana čaputová, spišské podhradie, tragédia, nehoda, autobus

Prezidentka Čaputová si v Starej Ľubovni uctila obete nešťastia z Podhradia

24.04.2024 18:47

V stredu navštívila i obec Zborov v okrese Bardejov.

SR Bratislava RTVS protestný pochod BAX

Progresívci sa pre schválené zmeny v RTVS oblečú do čiernej, avizujú protesty. Podľa SaS urobí vláda z RTVS dezinformačné médium

24.04.2024 17:41

Poslankyňa Zora Jaurová povedala, že upravená verzia zákona je rovnakou hrozbou, ako pôvodná verzia.