zipporah

Bonapartisti, zbystrite pozornosť!

Dnes uplynulo 200 rokov od smrti jedného z najgeniálnejších vodcov sveta. Napoleon Bonaparte (15. august 1769, Ajaccio, Korzika – † 5. máj 1821, Longwood, Svätá Helena) bol rýdzi vojak, naučil sa ale aj politickému remeslu. Poznal a aplikoval v živote skromnosť…

„Cosi z chudých mladistvých let i z vojáka v císaři přetrvalo, nerad rozhazoval, na osobní přepych si nepotrpěl a roční rozpočet jeho paláce (tedy vlastně domácnosti) dosahoval roku 1805 necelých 2,4 mil. franků… Napoleonovy chutě byly jednoduché i prosté, miloval ale nádheru a lesk dvora kolem sebe. Jeho dvůr se vždycky skvěl a vládl tu vkus. Byl v něm pořádek a nerozhazovalo se.“ Louise F. Bausset, palácový prefekt, ktorý popisuje život cisára pripomínajúci skôr život občana v paláci Tuilerie. „Napoleon byl střídmý, jak jen člověk může být, a jeho snídaně mnohdy netrvala ani osm minut…“

… oddanosť armáde, keď napríklad úspešným práporom dával prezývky ako Les Braves (Statoční), Les Incomparable (Nezrovnateľní), Un contre dix (Jeden proti desiatim) („Neuveriteľná a ťažko pochopiteľná oddanosť Napoleonova zapúšťala korene už rokom 1796.“ Jiří Kovařík), oddanosť k milovanej žene (Josephine sa stala cisárovnou aj napriek tomu, že už bola jej neplodnosť známa a, pochopiteľne, okolie presviedčalo Napoleona, aby si našiel mladšiu cisárovnú, ktorá mu dá dediča; po rokoch tak spravil napriek osobnej bolesti), odvaha („Ničeho se nebojte, kule, která mě má zabít, jěště nebyla ulita.“ Napoleon), štedrosť…

„Co bys potřeboval ke štěstí?“ zeptal se první konzul Napoleon venkovana (ktorý ho sprevádzal počas krkolomnej cesty na Svätý Bernard).

„Byl bych boháč, kdyby mi patřila ta mula, co na ní sedíte.“

První konzul se rozesmál a po tažení, když už byl zpět v Paříži, přikázal, ať koupí tu nejkrásnější mulu, co najdou, a přidal k ní dům s několika jitry půdy. Nařídil, ať to všechno onomu venkovanovi dají. (príhoda počas cesty na Svätý Bernard, odkiaľ pochádza najznámejší portrét Napoleona na mohutnom koni od J.-L. Davida)

… ba dokonca úctu k nepriateľovi!

Tento blog však nie je iba o francúzskom géniovi na bojovnom poli, ktorému sa ťažko hľadá obdobná postava v dejinách. Mal by najmä milovníkov a obdivovateľov napoleonskej éry posunúť k svedomite odvedenej, veľkej literárnej práci českého autora. Zdá sa, že aura Napoleonova, jej podstata a podstata interakcie „Napoleonov človek (čo si ty) – Napoleon“ sa odráža v celej tvorbe českého historika, narodeného v Prahe (1950), „elity všech elit“, pána Jiřího Kovaříka. Všetky úryvky z jeho tvorby tu poskytujú istý predkrm… Jeho tvorba sa dá charakterizovať ako absolútne vyčerpávajúci román o Cisárovi Francúzov, ktorý zahrňuje nielen jeho osobný život, bitky, politickú kariéru, ale aj profily ľudí žijúcich po jeho boku, ich záznamy, plejáda denníkov, podporujúca neuveriteľnú autenticitu kníh, život armády a jej zložky, popisy odevov, zbraní, ktoré na vás rinčia z riadkov, dôkladné mapové zobrazenie temer každej bitky, atď. Niekedy čitateľa prepadne pocit, či náhodou pán Kovařík necestuje v čase a ako investigatívny novinár pobehuje na „bitevnom poli“ a spovedá aktérov. Dá sa povedať, že štyri diela vydané v posledných rokoch (viď uvedené zdroje na konci) sú jeho heroickým celoživotným opusom, ktorý by sa mal prekladať a vypustiť do všetkých končín sveta. Napoleonofilov beží po svete mnoho a čestné slovo!, najskôr by nesklamal ani jedného!

Osobne som prepadla Napoleonovi na strednej škole, vypýtala som si ho ako tému na referát, takže som prečítala o ňom asi najdostupnejšiu knihu na Slovensku, od Alberta Z. Manfreda: Napoleon Bonaparte. A napoleonofília bola na svete. Keďže som „kariérne“ smerovala k prírodným vedám, história šla do úzadia. Po mnohých rokoch som sa dostala ešte k útlej knižke modrej farby, ktorá mi nespôsobila taký neurotický záchvat, ako úplne nešťastný výber od Paula Johnsona: Napoleon. Nemá význam ju čítať, pokiaľ vás práve nezaujíma autorov očividný odpor k historickej osobnosti, akou sa Briti vo svojich dejinách nemôžu pochváliť (moja stručná detinská vendeta na margo autorovej neadekvátnej subjektívnosti v celej knihe). Po vlaňajšom prečítaní Dějiny Ruska od kolektívu českých autorov (Vydra, Hloušková… 2017) som prepadla túžbe konečne si vychutnať key words: Napoleon, Kutuzov, generál Zima. A šťastnou náhodou som natrafila na Kovaříkov opus o Napoleonom ťažení do Ruska: Napoleon v Rusku I – Pochod na Moskvu, II – Zkáza Velké Armády. Pri kúpe kníh som nemala poňatia o tom, aké dobrodružstvo ma čaká. Tešila som sa ale, že čosi také jestvuje a konečne si vychutnám tento príbeh. Po stovke strán som vedela, že sa mi do rúk dostala vysoko odborná a stále čitateľná kniha, ktorá možno nie je pre niekoho, kto nie je nakazený druhom Napoleobacterium bonapartisticum aspoň so strednými príznakmi napoleonofílie:D Po veľmi krátkom čase došlo na objednané životopisné knihy Napoleon I – Generál Bonaparte (1769-1804), II – Císař Francouzů (1804-1821). Napoleonská tetralógia, ako som si ich pre svoje potreby označila, je týmto uzavretá, avšak musím upozorniť ešte na knihu, ktorú by som ako učiteľka dejepisu na strednej dala za povinné čítanie. Je krátka, pútavá a predstavuje slušne silný odkaz pre ľudstvo: A. Bourgogne, J. Kovařík: Seržant Bourgogne: Válka s ohněm a zimou.

Ak raz obdivuješ, navždy obdivuješ

Vive l´Empereur! (Nech žije cisár!) Napoleon je ako droga so silnými fyziologickými účinkami. Je priam nemožné neobdivovať človeka, ktorý zanechal v dejinách stopu vesmírnych rozmerov. Niekde sa dočítame o ňom, že bol „dobyvateľ“, alebo „cisár“ či „vodca“, „generál“, „uzurpátor“, „diktátor“, skrátka záleží na „nálade“ daného zdroja a jeho vedomostí. Ja sama by som ho s napoleonskou skromnosťou označila za „nadštandardného vojaka“, výstižnejšie sa ale vyjadruje Kovařík o „osvietencovi na koni“. Čo to znamená? Na koni si Napoleon vydobyl víťazstvá, pričom bilancia vyvoláva príjemné zimomriavky: 60 bitiek, z ktorých prehral iba sedem! (Akru, Aspern/Essling, Lipsko, La Rothière, Laon, Arcis-sur-Aube, Waterloo). Nech náš pohľad do dnešného slniečka (cez ochranné okuliare) je spomienkou na Slavkovské slunce… Osvietenec? Nejde o prínos vo francúzskej politike, kde je dodnes platný Code civil, ešte sme nezosadli z koňa. Napoleon totiž vytvoril množstvo inovácií vo svojej armáde, akými sú bataillon carré, stratégia centrálnej pozície, ordre mixte, manéver do tylu… Až teraz môžem spomenúť Obchodný zákonník (Code de commerce), Trestný zákonník (Code pénal), kultúrne prvky a… „Má opravdová sláva nespočívá na čtyřiceti vítězných bitvách. To nezničitelné, to, co bude žít navěky, je můj Code civil,“ priznáva sám Napoleon vo svojom zajatí na ostrove sv. Heleny. A je to tak. Nuž, a na záver ako milovníčka cestovania žasnem nad tým, koľko ciest tento človek vo svojom živote uskutočnil. Je to jedno veľké rodeo, častokrát si vyžadovalo nekomfortný spôsob života, no na druhej strane vďaka tomu čitateľ Kovaříkových kníh si postupne uvedomuje, že na obdivuhodné výjazdy po svete nestačí mať peniaze, koňa, loď, či dokonca odvahu… ale aj dávku sebazaprenia, prispôsobivosti, pohotovosti, vytrvalosti v nepriazni, a… „V onom světe se musíte stát šarlatánem. Je to jediná cesta k úspěchu.“ (Napoleon v čase egyptskej výpravy) Neprestávame obdivovať Napoleona, ako nakoniec povedal George Home:

„Ukázal nám, co nepatrná lidská bytost, jakou jsme i my, v tak krátkem čase dokáže.“

(https://www.historyextra.com/period/georgian/napoleon-greatest-battle-triumph-disaster-victory-defeat/)

Miluješ, aj nenávidíš, alebo niečo medzi tým

Možno aj to je odpoveď na to, prečo Napoleonova charizma účinkuje na človeka. Dobru a zlu sa učíme od detstva, časom nám život ale ukáže niekoľko stoviek druhov „menšieho“ či „väčšieho“ zla, milosrdné formy dobra, alebo číre dobro, z ktorého chytáme cukrovku apod. Niečo je v našom svete čierne a biele, iné má zase komplikovanejšiu farbu. Človek je komplexný tvor, snáď s výnimkou extrémnych prípadov nie je možné nasmerovať človeka a jeho život do jednej z dvoch, prípadne do oboch kategórií. Súdiť by sa mal sám, ale svet je špekulant a radšej robí úsudky o druhých. Ak už sa tak deje, vhodné je vziať si príklad z Napoleona a pozvať k sebe pokoru, ktorú naša zhovievavosť, skúsenosti a vzdelanie budujú… Nevniesol do politiky ani náznak genocídy a teroru. Napriek v Korzičanoch zakorenenej idey vendety sa neznížil k pomste a svojich protivníkov, ktorí speli až k zrade (Talleyrand, Fouché), neuveriteľne dlho toleroval! S výnimkou prípadu s Moreauom…(Kovařík o Napoleonovi) Toto nie je doména iba Cisára Francúzov, ale aj jeho súčasníka v knihách, pána Kovaříka. Ctí ho nielen prácne vybudovaná autenticita kníh, ale pokora, s akou pristupuje k človeku s rozsiahlymi stopami v dejinách Francúzska! Tieto stopy sú často kontroverzné, resp. paradoxné. Raz čítame, ako Napoleon s dych vyrážajúcou odvahou beží so zástavou po moste u Arcole, inokedy zase o tragickom konci vyše 4000 zajatcov z Jaffy (z čias egyptských výprav), ktorých nechal zabiť (hoci mu to bolo proti vôli). Určite tou najväčšou skúškou pre čitateľa je čítanie si o Borodine a Berezine, z ktorého sa slabší jedinci ako ja otriasajú ešte pár týždňov. Čitateľ vytriezvie a uvedomí si, že Napoleon bol bytosťou s chybami – a teda, áno, bol to predovšetkým človek.

„Nikdy jsem nepotkala nikoho, kdo by snášel dětské rozmary lépe než Napoleon.“ Betsy, postava z posledného obdobia Napoleonovho života na ostrove sv. Heleny (celým menom Lucia E. Balcombe)

Pohľad na Slavkovské slnko (vlastné foto)

Čajkovského bodka

Napoleon sa riadil aj výrokom čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtrajšok. V prípade zisku Kovaříkových kníh odporúčam zakúpiť si ich čo najskôr, žiaľ, niektoré sa stali už prakticky  nedostupnými… Tetralógia by ešte mala byť na Slovensku dostupná. Pri hľadaní natrafíte na ďalšie staršie vydané knihy, keďže sa autor dlhodobo intenzívne venuje dejinám Francúzska. Osobne odporúčam začať tými, ktoré spomínam a možno aj v tomto poradí. Ak zistíte, že vás chytil nielen Napoleon, ale aj knihoín značky Kovařík – ktosi totiž výstižne označil autora za vysoko návykového – tak môžete zháňať staršie vydané knihy (mňa už čaká takáto štvorylka v Brne). Pri čítaní zvyknem počúvať hudbu a veľmi pôsobivý zážitok mi tentoraz posilnila hudba od Čajkovského pre Luskáčik (https://www.youtube.com/watch?v=mis0O8CZk90). Raz som si ho spontánne púšťala a uvedomila som si, že tie krásne skladby sedia na scény, ktoré čítam! Osobne mám výnimočný pôžitok pri skladbe, ktorá začína v čase 26:35, a absolútne vystihuje celý ten neskutočný kolotoč Napoleona Bonaparteho. Pri tejto skladbe vidím jeho začiatky, bitky v talianskych výpravách, génia na koni, Arcole, zase kone, Marengo, osvietenca na koni, cisársku korunu, slavkovské slnko, Káhiru, Moskvu, Berezinu, sám život človeka s veľkým Ž! Obdivuhodná pokora, suverénne jednanie, rodinne založený milovník kávy a divadla, vášnivý milenec, jemu typická (a povedzme si to na rovinu, že aj sympatická) láska k vojenským jednotkám, výborný „čuch“ na ľudí (špičkoví maršáli ako Davout, Ney, Murat…, úžasný doktor Larrey…), cestovateľsky nabitý program plný horúčavy i zimy, a neuveriteľná bilancia víťazstiev vytvára z Napoleona príbeh medzigalaktických rozmerov. Fantastický výkon Jiřího Kovaříka aj so sympatickým zmyslom pre humor vás prevedie celým Napoleonovým vesmírom. Skrátka, bonapartisti…

Máte sa na čo tešiť😊

Tento blog venujem dvom rovnako bláznivým bonapartistom, ktorých som poznala cez Kovaříkove knihy, a môžem s nimi viesť vždy zaujímavé diskusie aj na iné témy! Vive l´Empereur!

Zdroje:

Napoleon v Rusku I – Pochod na Moskvu

Napoleon v Rusku II – Zkáza Velké Armády

Napoleon I – Generál Bonaparte (1769-1804)

Napoleon II – Císař Francouzů (1804-1821)

Umění války je umění prosté a vše záleží na provedení. Není v něm nic nejasného, vše je o zdravém rozumu a nic tu není ideologií.“ Napoleon Bonaparte

(J. Kovařík: Napoleon I – Generál Bonaparte (1769-1804))