Potvrdím, že hlavný hrdina tohto príbehu neoplýva pôvabom. Naopak, zuby si celý život umýva iba ráno, takže si viete predstaviť, ako vyzerajú v najlepších rokoch muža. Vasiľ Svetozarov, ktorý nesie stredné meno Nikolajevič po otcovi, má korpulentnú postavu a brucho vždy prvé a vďačne prejde cez prah domu. Svetozarov odmieta zapriahnuté kone, v modernom svete sa vozí na aute, ktorý nosí priezvisko ďalšieho muža s menom takmer podobným jeho otcovi! Vždy sa pýši touto zvláštnou predstavou zmesi modernosti a konzervatívnosti. Auto Tesla sa rúti naprieč Európou, zbiera kilometre a duše, ktoré prešli demokratickým procesom. Áno, dobre čítate. Vasiľ Nikolajevič Svetozarov zbiera demokratické duše, aby s nimi mohol prísť na novú ideológiu, ktorá bude rozkvitať v krásnych ľudských hodnotách. Kedysi bol problém založiť statok, dnes sa veci komplikujú a bez sveta ako predstavy a vôle človek neznamená nič. Ľudské hodnoty sa budujú ťažko a na to je potrebný čas.
Auto Tesla zvládne priestorovú bariéru a šetrí netrpezlivému Svetozarovovi čas. Zatiaľ získal podpisy od troch demokratických duší, a na novú ideológiu je potrebných aspoň osemnásť. Inak mu bruselská byrokracia zamietne nový opus Svet ako vôľa a predstava. Prvú dušu získal šťastnou náhodou, keď oddychoval v dákej žumpe na pol ceste do Francúzska. Miestny mu prezradil, prečo si môže dovoliť pozvať celú žumpu na pivo. „Vyhral som v bludisku, vymyslenej našou vládou! Keď nájdeš cestu von, vyhráš, veď je to jasné, ale chcem to zopakovať! Vyhráš! Ako ja! Lenžeeee…,“ dramaticky zatiahol spoločník a Svetozarov poslušne zatajil dych, „lenže smieš do neho vojsť, len ak si zodpovedný!“ Svetozarov prikývol, že on sa za zodpovedného určite považuje. Rád by bludisko absolvoval. „Ak si zodpovedný, tak si mentálne zdravý a máš vyššiu šancu vyhrať!“ zajačal napoly opitý spoločník. Svetozarovovi sa začínali tieto hodnoty páčiť. Zodpovednosť, byť zdravý… Zdá sa, že našiel prvú demokratickú dušu. Podľa spoločníka zo žumpy na pol ceste k žabožrútom zodpovednosť predstavuje pevné zdravie, budované na rozhodovaní sa ľudí, ktorí ak sa rozhodnú byť podľa vlády zdravým, dostanú dvadsaťdva eur a možnosť vstúpiť do bludiska, ktoré ponúka ďalšiu výhru. Ak sa rozhodnú naopak, môžu blúdiť v karanténe doma, alebo odpovedať na mail s navrhovanou výpoveďou od zamestnávateľa.
„Fantastické! Toľko možností! Toľko demokracie v jednom časopriestore. Povedz mi tie mená, kto to celé vymyslel. Rád by som ich poznal. Toľko hodnôt pokope, toľko možností byť zdravým, zodpovedným, nezamestnaným, skrachovaným, odmeneným výhercom… chcem mať ideológiu, kde bude mať človek na výber!“ Ožratý spoločník sa zasmial od srdca. „Veď vravím! Sem daj ten zoznam, rád sa ti podpíšem a zaplatím to pivo!“ Svetozarovovi napísal mená a priezviská dvoch demokraticky založených duší, ktoré poskytujú moc ľudu rozhodovať sa podľa seba a náš hrdina sa pobral po dlhom oddychu k autu. Rozhodol sa zmeniť kurz a zamieril do Anglicka. Dobre urobil.
Nachádzal sa na moste, kde očarujúca mládež štebotala do kamier rôznych spravodajských služieb a užívala si svoju chvíľu slávy. Svetozarov si všimol, že mnohí z nich majú farebné vlajky, farebné vlasy, farebné tričká a farebné laky na nechtoch. V úcte tu však vystupovala aj čierna farba mastných vlasov. Uchvátil ho tento vkus a opýtal sa prvého protestujúceho mladíka, o čo bojuje jeho duša na tomto moste pred kamerami spravodajských služieb. „Chlapče, prezradíš mi, čo sa tu deje?“
„Chlapec“ ho opravil, totižto ako sa ukázalo, nevedno čím bol, a hoci sa dojednávali pol hodiny a „chlapec“ ho presviedčal, že nie je chlapcom ani dievčaťom, nijako inak Svetozarovovi nepripadal, len ako chlapec. V strašných rozpakoch si uvedomil, pred akou demokratickou dušou práve stojí a že je to on, Vasiľ Nikolajevič Svetozarov, ktorý je netolerantný! Ďalšia krásna hodnota, pomyslel si. Tolerancia. Pozrel na svoje čierne auto a už sa rozhodol. „Chlapec“ mu poskytol podpis ako štvrtá demokratická duša a Svetozarov už fičal na dúhovom aute po Európe hľadať ďalšie demokratické duše.
Moc ľudu v priamom prenose je čarovná a plná slzavých dojmov. O niečo príťažlivejšia a menej slzavá je moc človeka. Avšak najkrajšia zostáva moc idey, ktorá presviedča ľud a jednotlivca o jeho moci.
Vtipne a pravdive len prečo ruske meno to som... ...
Celá debata | RSS tejto debaty