zipporah

Môj sen znel: prešiel šiesty západ Luny od úmrtia Luny.

Doterajšie interview medzi redaktorom vydavateľstva Bagal (Deflačný vesmír, 22. storočie) Williamom Cortézom a Júliusom Huxleym (Inflačný vesmír, 21. storočie) zahŕňa zoznámenie sa s dvoma svetmi, príchod Cortéza k Huxleymu, život pána Huxleyho v Taliansku, strava, počasie, nevysvetliteľné javy, pisateľskú trúfalosť, ako aj Cortézov pokus o zmenu tekutiny bez entropie.

„Július, načrtli sme debatu o snoch,“ pokračoval som a starostlivo prevrátil čistú stránku v zošite s motívom atraktívneho sifónu. „Parky, kufre, sifóny. Eesco. Povedzte, ako sa vám v Taliansku spalo.“

„Alora, ako bezstarostnej rúre s dvoma otvormi. Na druhého mája som sníval, ako sa krčím v poli s obľúbenou plyšovou hračkou. Hrozilo, že nás postrelí biela garda. Slnko na nás pražilo, holá zem pod nami pukala v hrboch a v zákutí zvonili zvončeky na ovčích krkoch. Občas nad nami preletel čierny vták ako predzvesť smrti. Začali nás naháňať agresívne dážďovky, ktoré mali viac spoločné s dúhou než s dažďom. Museli sme ich nabiť do pištolí a poslať späť do neba. Potom si pamätám menej idylický sen, začal čudne…“

Ihneď mi prebehla hlavou otázka, ktorý sen kedy nebol čudným?!

„Iste si teraz myslíte, ktorý sen nie je čudným,“ pokračoval Július. „Chystal som sa tie dni do Ríma a plán sa mi temer rozpadol. Počas spánku obvykle mozog zabudol, že spí a sen sa stal živým. Počúval som kostolné zvony. Škriatkovia sa hompáľali na prežratých povrazoch a dryády naháňali kostolné myši. Iné obludy boli sivé a priezračné ako sopeľ alebo farebné ako ohňostroj. Hrozne jačali a nejaký podpaľačský škriatok s bradavicami prišiel ku mne a vravel, že si odskočil z rozprávky o čarodejníkovi, aby mi ukradol poháre a jeden hrniec z police. Opýtal som sa ho, prečo sa potom skrýva pod mojou posteľou. Uviedol som ho do rozpakoch, vraj v nijakej rozprávke nefunguje, pretože čarodej mu dal pred rokom výpoveď. Odvtedy ho naháňajú lovkyne – líšky, a chceli ho zabiť. Ten škriatok mal v pláne premeniť ma na svoju podobu, lebo ak by chytili mňa, jeho by už prestali prenasledovať. V prezieravosti ma škriatok ťahal za nohy, nech vyleziem z perín a ukážem sa líškam. Líšky prišli s vlkmi a ja som sa ich veľmi naľakal, mykal som nohami a videl som, že protestujú aj moje poháre a hrniec. Robili lomoz, aby odplašili líšky, vlkov a ja som sa bránil škriatkovi. Kričal som, nech mi dá pokoj, nech ma nestraší, nech si nájde inú obeť a na to som sa zobudil. Nerozoznal som sen od skutočnosti, myslel som, že pokračuje, lebo naozaj sa mi posteľ triasla. Rýchlo som sa pozrel pod ňu a spadol som od ľaku hlavou na podlahu. Okrem môjho kufra tam boli igelitové tašky, ktoré sa podobali na zle upraveného škriatka! Z chodby som počul výkriky, ale ľahol som si znovu a zaspal. Poháre a hrniec ešte lomozili, čo som si uvedomil až vtedy, keď sa mňa a kolegu s otázkou na nočné zemetrasenie obrátil šéf z prednášky.“

Na svojom elektronickom xTabe som si overoval údaje o zemetrasení v Taliansku v danom roku a mesiaci. Údaje sa zhodovali.

Robot mi priniesol k americkej kole rybí puding. Nabral som si lyžicu galaktickej delikatesy, kým Július ohováral miestnych kazispánkov. „V každej krajine žijú zvieratká, ktoré si viac dovoľujú, okakávajú, ťahajú za plavky, brýzgajú, hádžu udice…“ V Taliansku zobúdzali Júliusa muchy. Keď sa slnko nepredralo cez žalúzie, prihovárali sa k jeho gambám. Je však známe, že v Deflačnom vesmíre sú rušiteľmi spánku naďalej komáre.

„Mal som snovú myšlienku, že KNIHA, ká ako ktorákoľvek, en ako nádejná, i ako idea, há ako hlavy… no ďalej som sa nedostal, mucha mi zapišťala do ucha, sen sa vyparil a ja som nedokončil podstatu knihy.“

Pokračovanie nabudúce. Tento článok s rozhovorom, ktorý ste našli na Smetisku snov, spracovalo novinárske vydavateľstvo Bagal. Rozhovor pripravil redaktor veľkých kvalít William Cortéz. Všetky práva vyhradené na Smetisku snov.