zipporah

–          Vaše meno, prosím.

–          Oblomov, – odpovedal Koroviov zdvorilo. Občianka zapísala meno a zdvihla spýtavý pohľad na Mosúra.

–          Onegin, – zapišťal Mosúr a prečo, prečo nie ukázal na svoj varič. Sofia Pavlovna aj to zapísala a prisunula knihu návštevníkom, aby sa podpísali. Koroviov k menu Oblomov napísal Onegin a Mosúr k Oneginovi pridal Oblomov.

Master i Margarita, M. A. Bulgakov

 

Ponížený redaktor vydavateľstva Bagal (Deflačný vesmír, 22. storočie) William Cortéz pokračuje v rozhovore s Júliusom Huxleym (pochádzajúceho z Inflačného vesmíru, ktoré je momentálne v 21. storočí). Pán Huxley vlastní patent v rozvoji technológií na potlačovanie snov. Ovzdušie v miestnosti nie je priateľské, pán Huxley sa otvorene vysmial redaktorovi za to, že je zberateľom kačičiek v tvare sifónov. Ako dopadne tento konflikt? Vzlietne pokora do neba a krídlom dá pýche jednu po papuli, alebo sa pán Huxley s pánom Cortézom rozídu v zlom?!

 

Robot zabzučal blízko nás a servíroval pred Júliusa šálku s nápojom bez entropie. Zamrvil som sa na pohovke a Július sa opýtal na stav môjho žalúdka. Zdvorilo som odmietol, pálila ma rana z jeho výsmechu a bublinka z americkej koly riadila bolesť taktovkou. Július vycítil odstup, díval sa na šálku a pokračoval o úradosfére.

„Šťastný človek bol ten, ktorý letel do stratosféry a úradosféru preskočil,“ prekladal slová starej generácie. „Dnešný svet sa zaobíde bez úradníkov. Nijaké stepovanie v radoch, zadymené pohovory a z dejín vyplýva, že väčšina nešťastníkov sa dostala do rúk systému, ktorý nebol schopný naučiť ich, aby dokončili životnú púť k poslednému ročníku školy a mydlu. Cesta komunikácie bez osobného styku je správna, máme zdarma na výber mydlo akéhokoľvek tvaru a vône.“

„Občas sa pýtam, načo je to vlastne dobré, keď sa vzájomne nestretávame.“

„Stretávame sa ešte so svojím ja a neviem ako vy, ale ja by som sa hanbil, keby som zapáchal pred vlastným vedomím… Nechajme však mydlo rozpustiť vo vode. Vďaka zrušeniu pracovníkov, lebo takto nám prikazovali, aby sme ich oslovovali, sa zvýšilo vzdelanie. Vo virtuálnej hromadnej doprave už nejestvujú incidenty podobné na Slovensku. Tam nabehla tlupa zamazaných detí do trolejbusu a vyháňala kuracím stehnom občanov zo sedačiek. Ohavnejšie od takejto anarchie je už len dozvedieť sa, že kultúru národa poznáš podľa záchoda.“

Nasledovné riadky sú nefalšovaným dôkazom, že ľudia skutočne žili v dobe úradov a mali to zložité. Upozornenie: vydavateľstvo Bagal si nevyhradzuje právo na tento odsek článku a  automaticky poskytuje povolenie na rozširovanie odseku, ktorý sa radí medzi vzácne litereálne ukážky úradosféry v 21. storočí v Inflačnom vesmíre:

 

Počas témy o úradosfére sa ma zmocnila úzkosť a Július si všimol zdrapy papiera v mojich rukách. (Neskôr som posledné záznamy prepísal.) Čitatelia mi odpustia, ak poviem, že šlo o nápoj bez entropie a Július skúšal posledné zvyšky mojej trpezlivosti.

„Vedel som to… Čakáte, že sa bude hýbať? Že vám skočí do úst a presvedčí vás o vašom pôvode?“ pýtal sa ma ako rodený provokatér.

„O aký pôvod by sa jednalo?“ škrípal som zubami.

„Možno boli vaši predkovia chobotnice.“

Po explózii v kolenných kĺboch som zvolal tak hlasno, že všetky roboty v dome ustrnuli a  záhadným omylom či zázrakom sa zapol senvízor! Roboti sa veľmi rýchlo šmýkali po parketách a začali do senvízora strieľať z neviditeľných častí tiel. Ja som vykríkol: „Aspoň nech spadne na zem! Musí sa entropia zvýšiť! To je strašné a protizákonné, ako niečo také môžu vyrábať!“

„Tekutine bez entropie neodolá ani entropia. Zavolám robota, aby ju spratal a objednal u dodávateľov nový senvízor, ale po úľave sa atmosféra zlepší a vy sa na mňa nebudete hnevať, však? Prosíte si špeciálny prípravok na upokojenie mierneho nervového záchvatu?“

„Sí, sí, rybí puding!“ Zúrivo som sa díval, ako ruka robota odnáša šálku a mizne za rohom. Až potom som zistil škodu, ktorú som napáchal, a že mojimi predkami mohli byť chobotnice. Július bol zberateľom zošitov s motívmi sifónov a jeden mi podaroval.

„Grazie.“

„Prego.“

„A teraz, William, rozpovedzte mi o vašom poslednom sne!“ vyzval ma autor komôr a špirál, ktoré ako agresívne metly zametali priestory ľudských mozgov od snov.

 

Pokračovanie nabudúce. Tento článok s rozhovorom, ktorý ste našli na Smetisku snov, spracovalo novinárske vydavateľstvo Bagal. Rozhovor pripravil redaktor veľkých kvalít William Cortéz. Všetky práva vyhradené na Smetisku snov.

 

1, dávku v hypotékovej núdzi = slovná hračka na slovenský štátny príspevok pre nezamestnaných ľudí a hypotéky