zipporah

Veľmi ľahko si možno predstaviť veci,

ktoré neexistujú.

Ostrov včerajšieho dňa, U. Eco

Hlavnú úlohu pri formovaní budúceho spisovateľa vždy hrá príroda.

Môj životopis (zb. Polievka z divej kačice), O. Vyšňa

Redaktor vydavateľstva Bagal (Deflačný vesmír, 22. storočie) William Cortéz vedie interview s pánom Júliusom Huxleym, ktorý vlastní patent v rozvoji technológií na potlačovanie snov. Naposledy prebrali apokalyptické sny a teraz sa vracajú k Taliansku, kde pán Huxley strávil dovolenku na druhú mocninu ako prašivý študent a Erasmus študent.

Miestna klíma počas Júliusovho pobytu v Taliansku zaznamenala dlhšiu zimu a dažde. „Ešte koncom marca sme z okien laboratórií vyvaľovali oči na zasnežené palmy a vyrábali mentolovú masť. Doktor s mäkkým hlasom nám nežnými pohybmi ukazoval penicilínové tabuľky. Pri tom sme mysleli na drink. Južanom sa ťažko pracuje, potrebujú siesty a pomalší zhon. Ak popŕchalo, surfoval som vo virtuálnom svete a sledoval Akty X¹. Scullyová bola atraktívnejšia, keď sa nesmiala na Mulderovom vtipe. Bola to silná osobnosť a Mulder iba fanatik do zelených mužíčkov. Povedzte, kto by sa nasmial na tomto? Vravím to nerád, Wallace, ale vy máte byť mŕtvy. Ani nie dvesto metrov odtiaľto našli vaše kosti. Ten samoľúby ufomaniak si vari o sebe priveľa namýšľal!“

Opýtal som sa Júliusa na udalosť v jeho živote, ktorú si nevedel vysvetliť.

„Ako dieťa som si kúpil ponožky so vzorkou umývadla, položil som ich do skrine a šiel som spať. Snívalo sa mi o sifónoch a o parku za domom. Keď som sa zobudil, zistil som, že jedna ponožka z páru mi chýba! Ako som sa vracal domov zo školy, našiel som ju bezmocne ležať v tráve v parku.“

„Typický prípad námesačníctva, vzali ste ponožku a odniesli do parku,“ lakonicky som zhodnotil jav a môj spoločník sa ohradil:

„Vylúčené.“

„Myslíte?“

„Všetci v našej rodine trpeli námesačníctvom.“

„Veď o to viac by ste mali tomu veriť!“

„Čo vás do toho, čomu chcem veriť? To je moja záležitosť. Kvôli tomu, že všetci boli námesačníci? Ja som ním nebol.“

„Ach!“ prevrátil som oči na robota, ktorý sondoval náš rozhovor.

„Zmenilo mi to život, odvtedy zbieram sifóny. William, teraz vy povedzte svoju záhadu… Čo ste zbledli?“

Varoval som ho, že ide o strašidelnú udalosť, ktorá sa opakuje. „Položíte otázku tomu, kto už nežije a on vám odpovie obrazom, ktorý spadne zo steny.“

„Aha,“ zamyslene sa zatváril Július. „Klinec nevydržal ťarchu obrazu.“

Rýchlo som ho opravil: „Nie, všetky klince boli slabé a obrazy nám rad radom padali.“

„Však vravím! Mám pravdu.“

Naježil som sa. „Ako viete, že práve vy máte pravdu. Neznamená, že ak všetky ostatné klince nestáli za nič, tak aj tento! Myslím, že mám tentoraz pravdu ja, nehnevajte sa na mňa,“ sklopil som oči a zdvihol dlane na znak mieru.

Bolo nutné zmeniť tému, obhliadol som sa dozadu a v poznámkach som zbadal surfujúceho Júliusa s pracovným nasadením. „Prezradíte, o čom ste písali? Boli to články? Kniha? Projekt?“

„Prehra. Nikdy nezožnete úspech, ak píšete ako utrhnutý z reťaze reflexných pásikov. Skôr vás uvidia a zvalcujú… Rýchla smrť! Prepadol som pod prvú úroveň, stal sa zo mňa spoľahlivo viditeľný začiatočník.“

„Čo máte na mysli pod tou úrovňou?“

„To je zápas človeka, ktorý sa snaží písať.“

„Ja sa snažím písať.“

„Hej?“ pozrel Július na mňa a svoje „hej“ pretiahol do dlhého a prekvapivého „heeej“; akoby ma zbadal po prvý raz v inom svetle, prezrel si ma dôkladne od hlavy po päty, kým som zapisoval jeho postoj. Pokračoval: „To potom isto iste na vlastnej koži poznáte, čo vám poviem: úsilie o vypísanie sa prebieha na troch úrovniach. Za prvé, budúci spisovateľ je mladé víno a narobí priveľa šumu. Tie pazvuky nikomu nechutia. Ani jemu, čo v konečnom dôsledku nezaváži, lebo si to neprizná. Je to primitívna záležitosť, autor je zverom. Sliní, prská, tečie mu z nosa, podlieha emóciám, nevie poriadne, o čom píše a či pre seba alebo pre iných, a v očiach sa mu blýska predpoveď nového a jedinečného počasia. Ak má viac odvahy, vidíte, zase sme pri nej, tak pokračuje na druhej úrovni a stáva sa otrokom slova. Najplodnejšie obdobie spisovateľa vyprodukuje slov ako minerálka bubliniek po zatrasení. Progres, pády, uznania, kritika, seansy, cesty, zúfalstvo, trvá to dovtedy, kým to nepokazia peniaze, vláda alebo zákerná udalosť, za ktorou stojí človek! Píše o tom, čo zažil a čo chce zažiť aspoň skrze svojich hrdinov. Niektorí sa zastavia tu, vytušia, že na viac nemajú. Zvyšní vo veľkej paráde vystúpia pred dav a vyjadria sa: chytia slovo za krk, zamávajú ním a spievajú mu uspávanku, ktorú si potom hudie celý svet. Získajú úctu, dokážu, že možné sa stalo nemožným v očiach davu a nezáživné sa stalo zaujímavým vďaka jeho schopnostiam. Taký spisovateľ nasadzuje putá a pravidlá. Génius. Ale nie každá Piková dáma² má cnosti podobné Puškinovej. Čitatelia mi nič nedarovali po zverejnení článku pľuli ako ťavy. Prv som napísal článok o rozdieloch medzi mužmi a ženami. No keď sa do mňa obula virtuálna obluda, prešiel som k bermudám³ pre mužov. Tento článok s väčšou fantáziou už mal úspech, čo znamenalo, že ľudia 21. storočia sa stále zaujímali o prírodné záhady a januárové výpredaje.“

Akosi náhle to u nás prebieha, ako výmena kulís v divadle. Ó, tu to nie je vôbec ako s Puškinmi, Gogoľmi, Moliérmi, Voltairmi, so všetkými týmito postavami, ktoré prišli povedať svoje nové slovo! Pravda je aj to, že i samy tieto talenty stredného formátu na sklonku svojho úctyhodného veku sa nám obyčajne vypíšu tým najúbohejším spôsobom, ani to vôbec nezbadajú. Nezriedka sa stáva, že spisovateľ, ktorému dlho pripisovali neobyčajný a vážny vplyv na vývin spoločnosti, odhalí nakoniec takú slabotu a takú bezvýznamnosť svojej základnej myšlienočky, že človeka ani nemrzí, že sa tak rýchlo vypísal. Ale šediví starci to nezbadajú a zlostia sa. Ich samoľúbosť, najmä na konci ich dráhy, nadobúda niekedy počudovania hodné rozmery. Bohvie za koho sa začínajú považovať – prinajmenšom za bohov.

Besy, F. M. Dostojevskij

Pokračovanie nabudúce. Tento článok s rozhovorom, ktorý ste našli na Smetisku snov, spracovalo novinárske vydavateľstvo Bagal. Rozhovor pripravil redaktor veľkých kvalít William Cortéz. Všetky práva vyhradené na Smetisku snov.

1, Akty X = populárny americký seriál o nevysvetliteľných javoch, ktoré boli zaradené medzi zložky pod exotické písmeno X (pretože kartotéka zívala prázdnotou a nebolo inde miesta, viac info v časti „Souputníci“ .-))

2, Piková dáma = dielo od ruského spisovateľa A. S. Puškina sa považuje za najlepšiu novelu Ruska v 19. storočí

3, bermudám = Július mal na mysli Bermudský trojuholník, lokalitu pri Floride preslávenú záhadnými zmiznutiami