zipporah

Geopolitika

„Vojenská sila je a zostane nástrojom medzinárodnej politiky. Nezáleží na tom, či si myslíme, že je to dobré alebo zlé, ale je to realita.“

Týmto výrokom sa odfiltrujú možné príčiny nedorozumenia alebo nepochopenia „trilogického“ príspevku, ktorého účelom je poskytnúť prehľad o publikáciách, venujúcich sa najmocnejšiemu prezidentovi periférneho sveta, skríning kľúčových faktov o Vladimírovi Putinovi (VP) a najmä jeho zahraničnej politiky a nakoniec môj osobný postoj k nemu. Základný rozdiel medzi geopolitikou a vnútroštátnou politikou vnímajme takto: kým v geopolitike nezáleží na tom, či si myslíme, že konanie veľmoci je dobré alebo zlé, vo vnútroštátnej na tom už záleží väčšmi. Ak totiž politik riadi krádeže v duševnej (hodnoty, ideológia) či fyzickej forme (armáda, obchod) na cudzom poli (= geopolitika), nedotkne sa to tak bytostne občana, ako keď okráda svoj vlastný štát (= vnútorná politika). Moc chutí, každý z nás dobre vie, že politika sa javí ako zhubné ochorenie psychiky človeka. Je teda umením viesť ju tak, aby bola čo najmenej zhubnou pre toho, kto ju riadi a pre tých, ktorí sú ňou riadení. „Bankové lúpeže sú pre diletantov. Skutoční profíci založia banku.“ (Bertolt Brecht) Výrok, charakterizujúci základný ľudský pud „prežitia“, parafrázujme vo vzťahu ku geopolitike:

Krádeže štátneho rozpočtu sú pre vlastizradcov. Skutoční patrioti založia geopolitiku.

„Systém vzťahov je ako matematika, takže osobné pocity musia ísť bokom.“ (VP) Množstvo výrokov a správanie sa politicky významných osobností v dejinách ľudstva upozorňuje na to, že v politike niet miesta pre emócie. A teda ani pre abstraktné pojmy. Takí, ktorí to nepochopili (bývalý ZSSR), alebo stále nechápu, resp. ignorujú to (súčasná vláda USA), skôr či neskôr sa im to vypomstí. Ak chceme rozumieť geopolitickým hrám, potrebujeme sa čo najviac odosobniť („Žiadny človek sa nepozerá na svet nedotknutými očami. Vidí ho prostredníctvom určitého súboru zvykov, inštitúcií a spôsobov myslenia.“ R. Benedictová). Upozorňujem na to čitateľov inklinujúcich k abstraktným pojmom ako sloboda, demokracia, ľudské práva, morálka apod.. Sklon vnímať svet cez tieto pojmy a týmto kritickým myslením „riešiť“ strategické problémy geopolitiky je neadekvátne a v kuloároch pobaví presne tých, ktorí sú väčšími či menšími (raritne žiadnymi) vlastizradcami alebo skutočnými patriotmi s politickou mocou. Mnohí sú si toho vedomí a, žiaľ, pracujú v oblasti s vplyvom na verejnú mienku.

Nezabudnime na to, že geopolitiku riadia politici a veľmi, veľmi bohatí ľudia… žiaľ, jedenásť kníh, ktoré spomeniem v budúcom príspevku, poukazuje opäť na to, že musíme odlišovať svet politiky a náš svet bežných ľudí, ktorý je zneužívaný a sme skrátka materiálom, s ktorým politici pracujú buď láskavo ako možno fínski/dánski politici, netuším, ale v prípade veľkých veľmocí je to zaobchádzanie častokrát bezohľadné, drsné, cynické, v najhoršom prípade smrteľné (veľmoci ako USA, Brazília, Británia, Európska Únia na čele s Nemeckom a Francúzskom, Rusko, Čína, India… + pár ďalších suverénnych štátov po celom svete). Čím väčšia krajina, tým väčšia zodpovednosť za ustráženie status quo a eliminovanie potenciálnych revolúcií, nebezpečných nielen pre samotnú veľmoc, ale aj pre zvyšok sveta.

Ďalšiu vec, na ktorú je dôležité pamätať, len málo krajín na svete je suverénnych. Z geopolitického hľadiska Slovensko nie je suverénnym štátom, resp. v tomto ohľade je jeho suverenita značne oklieštená. Preto sa potrebuje ako iné menšie „objekty“ priradiť k politickej architektúre s väčšou mocou na udržanie si svojho (zrejme nielen) geografického status quo. Predpokladám, že čitateľ je Slovák a mal by vedieť, v akej krajine žije a prečo je jeho vnímanie veľmocí také, aké je, podľa vlastných znalostí. Nech to zabráni vzrušujúcemu pocitu trpko zaplakať, či veselo sa radovať nad tým, že politici za nás kedysi vybrali smer, ktorým sa budeme uberať. Našim záchranným kolesom pred duševným kolapsom je pozícia pozorovateľa a udržanie si tejto pozície.

Poslednú skutočnosť, ktorú je nutné brať do úvahy v chápaní geopolitických hier, je história danej krajiny. Bez nej nepochopíme budúcnosť, ku ktorej smeruje krajina. To si vyžaduje už viac znalostí a ľudia väčšinou zakopnú v tomto bode, pretože aj keď niečo vedia, história je vnímaná a popisovaná inak v krajine a krajinách mimo nej. Minulosť však aj zrádza jej majiteľa, smutnou situáciou pre človeka je, keď „zamrzne“ v minulosti a uvažuje v spoločnosti vlastných spomienok. Geopolitiku taktiež komplikuje odlišná politická architektúra každej krajiny, takže sa dostávame do komplexného, dynamického sveta pascí, do ktorých sa my, bežní ľudia vrátane mňa môžeme kedykoľvek chytiť, ani o tom nemusíme vedieť. Preto je príjemné v rámci geopolitiky nechať svoj mozog pracovať a neuspokojovať sa s jedným vysvetlením. Geopolitickí hráči konajú jedno, vravia druhé, plánujú tretie (N. Starikov), z toho dôvodu nie je možné, aby sme boli dôkladne informovaní o javoch, ktoré spadajú pod medzinárodnú politiku. Nemáme na to prostriedky (je to irónia, keď si pomyslíme na internet) a skutoční patrioti rozhodne nemajú v záujme pravdivo informovať svojich občanoch z logických dôvodov, ktorým by sme už mali rozumieť (ak nie, treba sa vrátiť k úvodu blogu). A preto si môžeme čítať iba názory, nie fakty, prípadne „polovičnú informáciu“ – a síce dokázateľnú skutočnosť zaobalenú postojom vopred určeným, alebo vyseknutú (účelovo vyňatú) pre potreby masmediálnej organizačnej jednotky. Väčšinou sa fakty aj s motívmi a všetkým, čo k tomu patrí, vypracujú až po uplynutí času, rozhodne však nie za horúca. Tieto fakty si po čase vieme nájsť v knihách, nie v masmediálnych organizačných jednotkách. Kto chce pochopiť, ako fungujú masmediálne organizácie, odporúčam siahnuť po Niklasovi Luhmannovi (Realita masmédií), to je jediné nastavenie zrkadla masmédiám, ktoré poznám, no je to zrkadlo, ktoré znepokojí a človek spozornie. Kým slobodné masmédia nejestvujú, knihomoli vedia, že niektoré sú napísané slobodne, možno často nudne (ako diplomové práce), ale obsahujú fakty, a nie iba mienky či postoje. Autor knihy môže byť samostatnou, sebe vlastnou organizáciou a nikým neplatenou, tomu uveríme skôr než slobodnej tlači. Preto sú aj moje úsudky o Vladimírovi Putinovi v pripravovanom treťom príspevku vytvorené na základe poznatkov z kníh, nie masmediálnych zdrojov a už tobôž nejakých názorov od politikov, o čom ani nemám prehľad. Jedinou výhodou existencie masmediálnych prvkov je práve to, že môžeme prispievať do nich formou blogu, ako teraz ja.

„V medzinárodnej politike sa nič nedeje náhodou, a keď sa niečo stane, môžeme si byť istí, že to bolo presne tak naplánované.“

(F. Roosevelt)

Kto z nás má teda tú výsostnú moc ako Severus Snape, vidieť do hlavy skutočnému patriotovi? Zatiaľ to nie je možné. V tomto príspevku som opísala niektoré skutočnosti, ktoré som pochopila počas čítania kníh a nie je možné ich preskočiť. Veľmi často v diskusiách sa stretávam s tým, že sa vo formovaní názorov vynechávajú. Týmto názorom potom chýba určitá opatrnosť, pričom sa nejedná o žiadnu skromnosť, alebo vyhýbanie sa odpovediam. Geopolitika je totiž ako vesmír, z ktorého ľudia nemôžu vystúpiť a pochopiť ju vcelku, hoci zostáva jej základný ľudský motív stále ten istý. Môžu to čiastočne len tí, ktorí sa na nej podieľajú. Hoci je to desivé, je to zároveň vzrušujúce sledovať tieto „hry“, pričom je to aj menej bolestivé, než pozorovanie vnútroštátnych problémov. Ak som niekoho navnadila a trpí podobnou zvedavosťou ako ja, má sa na čo tešiť a na ďalší príspevok nebude dlho čakať.