Všetko sa začalo básňou od Sergeja Jesenina. V prostredí laboratórneho skla, roztokov, studených stolov, stojanov z kovu, kahanov značky Bünsen, bielych poličiek, podozrivých fľašiek, rastlinných omrviniek, v tomto suchom, nudnom, zatemnenom ovzduší, ktorý tak tragicky trpí deficitom ľudskej existencie, tak v tomto žalúziami zatienenom prostredí mi zarecitovala dáma […]

„Kto sú zradcovia Ruska? Najväčší zločinci v našich dejinách boli slabosi, ktorí hodili moc na zem – Nikolaj II. a Gorbačov – a dopustili, aby ju zdvihli hysterici a šialenci,“ vyhlásil Vladimír Putin a dodal: „Nikdy neabdikujem.“ Márna slobody snaha Absolutizmus a demokracia ostali spojencami v čase občianskej vojny v Amerike, kedy Nikolajov […]

„Vtedy žili ľudia jednej idei, ale teraz sú nervóznejší, vyvinutejší, vnímavejší, žijú dvom, trom ideám naraz… terajší človek je širší – a, prisahám, práve preto sa nemôže stať takým uceleným človekom ako v dávnych storočiach.“ F. M. Fostojevskij Takmer patová situácia Dejiny Ruska nestrácali zmysel pre humor. 29 ročný ruský imperátor […]

„Bolo ťažké byť cárom. V Rusku sa nevládne ľahko. Dvadsať cárov panovníckeho rodu Romanovovcov vládlo tristoštyri rokov, 1613-1917. Boli to najúspešnejší budovatelia ríše od čias Mongolov. Do konca 19. storočia ovládali šestinu povrchu zemegule.“ S. S. Montefiore Začiatky spojené s okamžitým utrpením Ako sa teda začína príbeh veľkých rozmerov nielen […]

„S Romanovovcami sa viaže veľa slávnych stránok ruských dejín. No zároveň je ich meno spojené s jednou z najtrpkejších príučiek pre budúcnosť.“ Boris Jeľcin Krátka recenzia knihy Publikácií o Romanovovcoch je veľké množstvo a v tomto roku prišla do kníhkupectiev kniha od autora Simona S. Montefioreho. Ponúka ucelený prehľad o dejinách Ruska cez […]

Bol raz jeden trpaslík, ktorý mal všetkých rád, ale aj rád si odpočíval na sieti utkanej z vesmírnych vlákien. Chodievali k nemu návštevníci a cestovatelia z celého vesmíru, aby sa pozreli na najmilšieho a zároveň na najlenivejšieho trpaslíka na svete. Nemal čo veľa povedať, keďže trpaslíkova lenivosť neprestala hojdať sieť. Akurát sa zdvorilo pozdravil […]

Kedysi neexistoval čas. Neboli zmeny, neboli príčiny, a ako raz povedal jeden človek, to, čo nikdy a nikde nie je, to nikdy ani nezostarne. Čo bolo aj nebolo pred časom, sa neuchytilo v žiadnej povesti, rozum ani srdce nezahorelo takou túžbou poznania. Komusi z ľudu sa ale podarilo zachytiť vznik času na špičku meča. Odrážal sa na nej celý príbeh o našom vesmíre, […]

„Kolik lidí je nemocných, protože nemá na práci nic zajímavého, jejich život je plochý a jednotvárný, poněvadž nemají naději…“ P. Janet, pater magnus vedeckej psychoterapie Nádej môže kotviť v spánku, v „bio“ paradajkách alebo vo fantázii. Alebo zaklope na dvere divotvorca Epimemides a spraví nám „očistu Atén“. Psychózy a neurózy sú vírusy, […]

„zabudnuteľnému priateľovi Muškinovi,“ čítali sme. Čas zotrel predponu Ne a opravil ľudskú lož. (Na cintoríne; Humoresky – A. P. Čechov) To nie je koniec. Náš svet nie je výsledkom, ale procesom. Znie to ako varovanie niečej sily, ktorá nás napomína svojou existenciou a riadením procesu. A kto vie s istotou vyhlásiť, či si tento proces nevyhnutne pýta […]

Ak je čitateľ ochotný prijať nové pravidlá knihy, tieto pravidlá nadobudnú vyšší význam v ďalších knihách od toho istého autora, čitateľ si buduje k nemu dôveru, až kým si na záver nepovie: áno, ja som modelový čitateľ Umberta Eca. Modelový čitateľ Dostojevského. Modelový čitateľ Marquéza. Modelový čitateľ Shakespeara. Modelový čitateľ encyklopédií. […]